Vyhľadávanie
Novela známeho spisovateľa (1941), v ktorej rozprávač rozmýšľa o rôznych veciach – láske, duši, jazyku a i. Letmý sneh trvá krátko, len chvíľu, mihne sa pred očami a už nie je. Tak veľa vecí v živote funguje podobne! Povedať, že Letmý sneh je kniha o Alzheimerovej chorobe či nezvratne postupujúcej demencii by bolo príliš jednoduché. Letmý sneh je v prvom rade o strate – pamäte, našich najbližších. Je to virtuózne rozprávanie, a napriek ťažkej téme pôsobí ako majstrovsky vymyslená hra. Krátke kapitolky označené číslom (od 1 do 5) a písmenom abecedy začínajú z hľadiska rozprávania chronologicky, no veľmi rýchlo sa od chronológie oslobodia. Čitateľ sa tak vracia k už prečítaným stranám, hľadá a veľmi rýchlo nachádza voľné konce nití, aby na ne priviazal ďalšie kúsky. Rád sa pri tom dá pobaviť autorovým „vážnym” humorom, ktorý nestojí na komických situáciách, ale na hlbokom poznaní absurdity človeka, tápajúceho v zložitom, a preto často grotesknom svete. Autor nastoľuje otázku: „Akú časť duše tvorí pamäť? Myslím, že veľmi podstatnú, lebo vedomie, ktoré v tejto knižke rozprávač nazýva dušou, si skladáme zo zážitkov. A keď ich strácame alebo na ne zabúdame, tak potom aj duša je čoraz chudobnejšia. “
