NECH LÁSKA SÚDI NÁS...
Nech oráč orie zem a uhliar uhlie páli
a o slobode nech v lese spieva vtáča,
nech nie otroci, páni ani králi,
nech ženy krásne sú a nech sa páčia,
nech bujnie réva a jej sladké prsia
napoja každého, koho nosí zem,
nech pre každého na zemi dažde pršia
a živý chleba má a mŕtvy tihý sen,
nech do krvi sa meč nezamočí -
na klinci nech ho hrdza ohlodá -
mužovi nech čaria ženské oči
a v lesoch ticho je pohoda:
pokoj vtákom, pokoj čiernym čmelom,
čo pod zemou strážia sladký med,
pokoj i tým, čo chodia predvečerom
do lesa hľadať lásku kvet,
pokoj domu, kde mladé dievča sníva,
pokoj domu, kde matka hojdá belčov,
pokoj domu, kde mŕtvy odpočíva,
pokoj básnikovi, čo ťahá zvony veršov,
pokoj tomu, kto tajnú lásku sktýva,
nech ona mu je blahom, skorocelom.
Nech láska súdi nás. Je spravodlivá
nad ľudským životom i dielom.
