Druhá autorova básnická kniha je poéma, nastoľujúca otázku metarevolúcie v živote i v literatúre: "čas, keď sa na dvore i ulici odrazu dokážeme na veci pozrieť historicky". Metafora mletia obracia kruh, "v mlynici z posledných činí prvé, aby sa napokon dostalo aj na hostinu". Solotruk otvára priezor videnia, myslenia a pôsobenia pre svoju generáciu, pre jej osobitosť a zároveň tak, aby bola v súlade "s univerzálnym herným systémom".