Osem básnických poviedok predstavuje osobný návrat do čias, keď príležitosť na horolezecké výkony ponúkala aj pražská rušička západoeurópskych rozhlasových staníc. Autor hovorí: „S odstupom času si stále výraznejšie uvedomujem, ako veľmi ma v rokoch mojej mladosti obdarovalo horolezectvo. V dobe, ktorej dnes nikto nevie prísť na pekné meno, mi poskytlo nádherný priestor nezávislosti a slobody, stalo sa mojím životným štýlom, otvorilo mi dvere do celistvého sveta s osobitou poetikou, takou dôležitou pre chuť žiť.“