Tretia zo série tzv. "štyroch kníh nepokoja". Autor v nej rozvíja všetky svoje témy tohto obdobia - tragický údel človeka, jeho dejinnosť, manipulatívnosť veľkého sveta i osamotenosť jedinca v ňom. V týchto súradniciach vlastného "nepokoja" sa básnik snaží nájsť "rovnováhu", hoci aj za cenu radikálneho citového odstupu od tých najzávažnejších tém.