Vyhľadávanie
V zbierke krátkych satirizujúcich próz sa slovenský spisovateľ a prozaik Anton Lauček venuje vlastným pozorovaniam, zážitkom a skúsenostiam, ktoré sú určené pre tých, čo sú zranení na duši i na tele. A pre koho konkrétne? Napovie vám názov knihy.
„Ľudia vnímaví a s dobrým srdcom pomenovali hendikepované deti ranenými vtáčatami. Dostávame ich ako dar. Ako pripomenutie potreby pomáhať, ako výzvu na súcit s trpiacimi, ako apel. Že si nemáme len užívať, zabávať sa, bezbreho míňať, devastovať prírodu, hromadiť a skývražiť, ale mali by sme byť aj všímaví a štedrí, skláňať sa s porozumením k bezmocnosti, pohládzať dobrotou i starostlivosťou tých, ktorí sú odkázaní na pomoc, opateru, lásku a milosrdenstvo.
Ak sa niekomu z nás takéhoto daru dostalo, učí to pokore, nesmiernej trpezlivosti, odriekaniu. A najvyššie na rebríček hodnôt postaví ľudskosť. Aj o tom sú naše mikropoviedky, črty, glosy, reminiscencie a reflexie,“ píše v úvode knihy Anton Lauček.
