Kniha osciluje na pomedzí eseje, autobiografie a románu. Autorka v nej mapuje jeden rok od smrti svojho muža Johna Gregoryho Dunnea. Vťahuje nás do svojho „magického“ myslenia, ktoré sa pre jeho stratu stalo myslením vychýleným, odkloneným od reality. Denník Guardian knihu zaradil na 2. miesto v rebríčku 100 najlepších non-fiction kníh všetkých čias.