Niektoré časti memoárovej knihy Jána Roznera, významného publicistu a prekladateľ a (1922-2006) vyšli začiatkom 90. rokov v Slovenských pohľadoch. Spomína na 70. roky, po smrti prekladateľky Zory Jesenskej, jeho prvej manželky. V románe Sedem dní do pohrebu autor popisuje obdobie, ktoré prežil medzi smrťou a pohrebom svojej manželky, ktorú komunistický režim „vymazal" zo slovenskej literatúry. Keďže išlo o známu osobnosť, ktorá sa verejne postavila proti sovietskej okupácii, komunistický režim sa usiloval pohreb všemožne obmedziť. Posledná rozlúčka so Zorou Jesenskou napokon aj tak prerástla do tichej manifestácie. Smrť a okolnosti pohrebu spustili prúd autorových spomienok, ktoré majú nielen osobný, ale aj širší spoločensko-politický charakter na obdobie nastupujúcej normalizácie a sú obrazom štyridsaťročnej totality. Písanie románu v tretej osobe Roznerovi umožnilo získať odstup od jednotlivých udalostí: autor - rozprávač - s veľkou dávkou úprimnosti reflektuje svoje vlastné pocity, chyby minulosti či charakterové vady. Živo vykresľuje portréty kľúčových osobností slovenskej kultúry. Kniha je aj milostným príbehom nepravdepodobnej dvojice: ona - potomok jednej z najváženejších slovenských rodín, ktorej korene siahajú do 16. storočia; on – škandalózne o 13 rokov mladší – vyrastajúci v skromných pomeroch na predmestí trilingválneho hlavného mesta, Bratislavy, syn nemeckej matky a židovského intelektuála.
