Dvanásta časť básnickej série francúzskeho autora skúma prechod zo svetla do tmy, ktorou je strata blízkej bytosti. Takmer celé dielo francúzskeho básnika vychádza z jedného miesta, vrchu Juliau v kraji Ardèche. V úsilí vyjadriť slovami podstatu i celok krajiny vytrvalo skúma zákutia vnímateľného sveta aj zákutia vlastného písania a prechádza od prírodnej lyriky k testovaniu možností jazyka či k premýšľaniu o priestore mimo neho. Od roku 1980 vyšlo osemnásť častí tejto básnickej série. Už viac ako štyridsať rokov sa Pesquèsovo písanie premieňa, tak ako sa nepretržite mení aj krajina a ľudský pohľad na ňu.