Grochova básnická prvotina je pokusom o mapovanie myšlienkového a citového sveta mladého človeka jeho doby. Empaticky sa vžíva do iných ľudí, najmä svojich vrstovníkov, pričom mu k zainteresovanosti na osude druhých pomáha schopnosť prenikať pod povrch slov, s pokusom obnovovať ich pôvodný zmysel.