V publikácii rozvíja Tibor Žilka svoj záujem o postmoderné umenie cez problematiku intertextuality. Nadväzuje tak zároveň na niekdajšiu spoluprácu s Antonom Popovičom v Kabinete literárnej komunikácie, v rámci ktorej dominantnú úlohu zastávala teória metatextov a rozmanitých foriem tetového nadväzovania.