Vernosť

Pravidelne sa opakoval rituál: Rudolf Sloboda doniesol do vydavateľstva objemný rukopis, ktorý mu po čase vrátili na dopracovanie alebo si ho rovno sám vyžiadal a výsledkom bola knižná žiletka. Také sú knižky Hudba a Vernosť, krotké, nevýrazné, neškodné novielky, v ktorých sa autor stiahol na bezpečnú pôdu privatissima. Občas sa z toku nezaujímavého deja zatrblietal pekný detail, vtipný postreh či brilantná esencia, ale väčšinou to boli fádne a šedivé deje. A tak pre mnohých čitateľov bolo najsilnejším zážitkom (ešte stále) meno na obálke. Rudolf Sloboda – ako logo osobnej slobody a dobyvzdornosti hlásajúce: ešte stále žijem, metám sa, aby ma nedostali a neurobili zo mňa svojho režimového spisovateľa. (Daniel Hevier)

Román Vernosť (1977) je psychologickou sondou zo života ženy v polovici 70. rokov minulého storočia, určitým spôsobom predznamenáva predmet Slobodovho autorského záujmu v 80. rokoch.