Píše sa rok 2018 a už tri generácie Slovákov žijú na Tahiti. Vysťahovali sa na povel generála Milana Rastislava Štefánika, ktorý v zúfalstve nad utrpením národa v Hornom Uhorsku organizoval od roku 1910 vysťahovanie do Polynézie. Príbeh vychádza z historických skutočností a rozvíja známe literárne motívy „čo by bolo keby“ a „niečo je inak“. Sú to alternatívne dejiny krajiny, ktoré sa opierajú o viaceré dochované dokumenty: „Nepáči sa Vám život v Uhorsku ani v Amerike? Driete za pár drobných na cudzom? Chcete sa mať lepšie, hovoriť vlastným jazykom a žiť konečne slobodne? Na Tahiti pre vás budujeme Nové Slovensko! Vaše deti pôjdu do škôl a budú hovoriť rodným jazykom. Pridajte sa, získajte výhodne pôdu a poďte s nami do raja na zemi!“. Čo by bolo, keby ...? Ak táto otázka nepatrí do historickej vedy, potom celkom určite patrí do literatúry. A Michal Hvorecký vytvára v odpovedi na ňu alternatívne dejiny Slovenska a Slovákov, ktorých život sa po Prvej svetovej vojne rozohráva nie v strednej Európe, ale na ďalekom exotickom ostrove.