Milan Šútovec

12. 9. 1940
Martin
Žáner:
esej, literárna veda, odborná literatúra, próza, publicistika, scenáristika, literary science

Napísali o autorovi

Milan Šútovec pôsobí v oblasti literatúry vyše štyridsať rokov; jeho kvalitná vedecká, publikačná, redaktorská a politická činnosť zanecháva v našej kultúre nezmazateľné stopy. Výpočet aktivít tohto tvorcu, napriek zákazu v 70. rokoch istý čas publikovať, zaberá v slovníkoch a výberových bibliografiách zaslúžene nemálo priestoru.

Práve v polovici neblahých sedemdesiatych rokov vznikala jeho kniha Romány a mýty (vyšla v roku 1982 v Tatrane), v ktorej analyzuje prózu naturizmu. Monografia Mýtus a dejiny v próze naturizmu je istým zopakovaním, ale aj doplnením Šútovcových výskumov v tejto nesporne zaujímavej, a preto aj často skúmanej etape našej medzivojnovej literatúry.

"Terajšie vydanie odstraňuje niektoré z nepríjemných dôsledkov dobových redakčných praktík dvoch vydavateľstiev, cez ktoré rukopis prešiel pred publikovaním, a zároveň, najmä v poznámkovom aparáte, čiastočne aktualizuje literatúru k predmetu. Vykonali sme malé korekcie aj v texte úvodu a záveru i v niekoľkých kapitolách, ale vyhli sme sa takým dodatočným úpravám, ktoré by spätne falzifikovali naše vtedajšie poznatky a názory," zdôrazňuje autor v bibliografickej poznámke.

Nová kniha má dve časti - Romány a mýty a Post scriptum (Texty a dejiny). Autor v nich predkladá precízny, komplexný obraz slovenskej naturistickej prózy z konca 30. a začiatku 40. rokov, zdôrazňujúc, že treba rozlišovať pojmy vlastná lyrizovaná próza, próza naturizmu, ornamentálna próza a próza tzv. básnikov sujetu. Milan Šútovec si vybral diela prózy naturizmu.

Svoj výskum v prvej časti knihy orientuje na ("reprezentatívne", "kľúčové" a "čitateľsky živé diela") Tri gaštanové kone Margity Figuli, Nevestu hôľ Františka Švantnera a Drak sa vracia Dobroslava Chrobáka. Vo všetkých troch prípadoch si zvolil metódu analýzy postáv, deja, sujetu a jeho ideovej intencie, prostredníctvom témy a sujetu hľadá a obnažuje v týchto prózach folklórno-mýtický základ. Dôslednou interpretáciou s využitím teórie epického textu došiel k zásadným zisteniam o vývine a premenách slovenskej naturistickej prózy, ktorá vznikla v rokoch 1937 - 1946.

Druhá časť knihy predstavuje zaujímavé vedecké "poznámky" - dokumenty a argumenty k edičným a interpretačným problémom Švantnerovho Života bez konca i analýzu vrcholných diel autorov naturizmu s výberovou bibliografiou. Šútovec týmito analýzami rozširuje doterajší výskum v oblasti danej problematiky, interpretuje diela predovšetkým z hľadiska tematicko-sujetového, významového.

"Slovenský literárny naturizmus si poslúžil prostriedkami najmä z dvoch zdrojov: z romantizmu a z folklórno-mýtického," píše. Jeho interpretácia predstavuje vertikálny prienik práve do tohto druhého, folklórno-mýtického základu naturistickej prózy; tento prienik je objavný a predstavuje pre čitateľa ponuku nového videnia už klasických diel slovenského naturizmu.

V predslove k svojej staronovej knihe autor píše: "Na získanie informácie o realite je tu väčšmi ako v prípade realistického umenia potrebný dodatočný úkon - akt dekódovania. Pokúsili sme sa o tento dodatočný úkon po dlhom rade predchodcov s presvedčením, že tým ešte stále možno poslúžime aj dielam, aj ich čitateľom."

GABRIELA RAKÚSOVÁ o knihe Milan Šútovec: Mýtus a dejiny v próze naturizmu
(Sme, 7. 12. 2005)