Vyhľadávanie
Vzhľadom na to, že Pavel Vilikovský už, bohužiaľ, nie je medzi nami, rozhodli sme sa k rezidencii jeho prekladateľky do maďarského jazyka Ildikó Hizsnyaiovej v Banskej Štiavnici pripraviť online podujatie aj s ďalšími prekladateľmi jeho diel.
S Miroslavou Vallovou, prekladateľkou a bývalou riaditeľkou Literárneho informačného centra budú okrem pani Hizsnyaiovej diskutovať prekladateľka do anglického jazyka Júlia Sherwood a prekladateľ do francúzskeho jazyka Peter Brabenec.
Záznam diskusie si môžete pozrieť v stredu 20.10. o 18:00 na našom YouTube https://bit.ly/3DwhjzY
Pavel Vilikovský (1941 - 2020) - najoceňovanejší a najprekladanejší slovenský prozaik, prekladateľ a esejista bol preložený do 16tich jazykov (anglický, amharský, arabský, bulharský, český, francúzsky, chorvátsky, macedónsky, maďarský, nórsky, poľský, rumunský, ruský, slovinský, srbský a taliansky). Jeho knihy vyšli spolu v 38 prekladoch. Jeho najprekladanejšie knihy sú Večne je zelený, Posledný kôň Pompejí či Krutý strojvodca.
Pavel Vilikovský je laureátom niekoľkých domácich ocenení a tiež medzinárodnej ceny Vilenica, ktorú získal v roku 1999.
Okrem toho, že je autorom sedemnástich prozajických kníh, prevažne noviel a zbierok poviedok, a spoluautorom ďalších dvoch (spolu s Tomášom Janovicom a Lajosom Grendelom) pôsobil ako prekladateľ z angličtiny a redaktor.
Peter Brabenec – francúzsky slovaksita slovenského pôvodu žijúci v Paríži prekladá do francúzštiny literárne, literárnovedné, historické a spoločenskovedné texty. V roku 1981 mu Francúzska vláda ponúkla študijný pobyt v Paríži, z ktorého sa nevrátil. V Paríži najskôr pracoval v Štátnej knižnici (Bibliothèque nationale), neskôr v Dome poézie (La Maison de la poésie de la Ville de Paris). Neskôr pôsobil ako profesor na lýceu. Popritom zostal literárnym kritikom, lektorom vo viacerých vydavateľstvách a prekladal zo slovenčiny. Peter Brabenec je nositeľom ceny P. O. Hviezdoslava za rok 2009. Preložil do francúzštiny štyri diela Pavla Vilikovského.
Ildikó Hizsnyai Tóth, vl. menom Ildikó Hizsnyaiová je maďarská prekladateľka, teoretička prekladu a publicistka. Študovala maďarčinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, kde neskôr na Katedre maďarčiny absolvovala doktorandské štúdium a v rokoch 1997 – 2018 pôsobila ako pedagóg. Teoreticky sa venuje aplikácii a tvorbe vlastných mien v preklade, je autorkou viacerých štúdií (Nova Posoniensia, Fórum, Somorjai Disputa). Prekladá zo slovenčiny do maďarčiny. Má za sebou viacero knižných prekladov a množstvo ďalších v periodikách. Je trojnásobnou nositeľkou Ceny Imre Madácha za preklad diel Petra Pišťanka (2000) a Pavla Vilikovského (2003, 2012) do maďarčiny a Ceny Literárneho fondu za dvojjazyčnú publikáciu (2008). V apríli 2016 bola kurátorkou výstavy LIC v národnej knižnici OSZK v Budapešti: Z oboch strán Dunaja – Slovensko-maďarské a maďarsko-slovenské dialógy v prekladovej literatúre.
Júlia Sherwood je prekladateľka a propagátorka slovenskej literatúry. Narodila sa v Bratislave, po nútenej emigrácii v roku 1978 študovala slovanské jazyky a angličtinu na univerzitách v Kolíne, Mníchove a Londýne. Žije v Londýne s manželom Petrom Sherwoodom, lingvistom a prekladateľom. Po vyše dvadsaťročnom pôsobení v organizácii Amnesty International sa počas šesťročného pobytu v USA spolu s manželom začala venovať literárnemu prekladu. Okrem slovenčiny prekladá aj z češtiny, poľštiny a ruštiny. Spoločne s manželom preložila do angličtiny diela Daniely Kapitáňovej, Jany Juráňovej, Ballu, Pavla Vilikovského, Ivany Dobrakovovej a iných. Od r. 2013 pôsobí ako externá redaktorka pre Slovensko v medzinárodnom literárnom časopise Asymptote. V r. 2019 získala cenu Pavla Orságha Hviezdoslava. Založila a vedie skupinu Slovak Literature in English Translation na sociálnej sieti Facebook, kde informuje o novinkách v oblasti prekladu slovenskej literatúry do angličtiny a od r. 2019 vedie portál SlovakLiterature.com spolu s Magdalenou Mullek, s ktorou zostavila antológiu súčasnej slovenskej literatúry Into the Spotlight.
Miroslava Vallová vyštudovala taliansky a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Pracovala ako redaktorka, neskôr ako zástupkyňa šéfredaktora vo vydavateľstve Tatran. V rokoch 1993 - 1996 pôsobila ako konzulka na Veľvyslanectve SR v Ríme. V roku 1996 začala pracovať na zahraničnom oddelení Národného literárneho centra, ktorého názov je v súčasnosti Literárne informačné centrum. Od roku 2012 do 2021 bola jeho riaditeľkou. Prekladá predovšetkým z taliančiny (Alessandro Baricco: Hodváb, Tento príbeh; Umberto Eco: Päť úvah o morálke; Alberto Moravia: Augustín, Komformista; Michela Murgia: Accabadora; Carlo Cassola: Fausto a Anna a mnoho ďalších). Je tiež predsedníčkou spoločnosti Dante Alighieri.
TROJICA AIR je od roku 2020 rezidenciou pre prekladateľov slovenskej literatúry do cudzích jazykov. Podujatia TROJICA AIR finančne podporila LITA- autorská spoločnosť.
Autorkou grafickej koncepcie je Kristína Soboň, autormi loga Trojica Air Palo a Janka Bálik.
