Dušan Vicen predstaví svoj románový debut Dotyk s absolútnom
Krst románovej prvotiny známeho slovenského dramatika Dušana Vicena.
Hudobný skladateľ predstupuje pred renomovaný orchester, aby naštudoval
skladbu, ktorá neexistuje. Prírodná žena, v syntetickom preoblečení,
podniká trestné výpravy voči vaginálnym analfabetom. Mladý muž
dokresľuje abstraktné maľby v galérii niekoľkými zručnými ťahmi, čím ich
údajne zbavuje tajomstva. Šarmantná dáma s Alzheimerom zhromažďuje
svoje preklady zahraničných textov v tajnej izbe, takže nikdy nebudú
použité. Muž je potrestaný vo vykonštruovanom procese za to, čo
nespáchal, nemieni potom niesť následky toho, čo spácha naozaj. Kazateľ
mení víno na víno a neopatrne sa dožaduje otvorenia starého prípadu,
ktorý aj po politickom prevrate zostáva zamínovaný. Kde je tu Boh? Ako to všetko súvisí s kultúrou smrti?
Vrstvenie bizarností by bolo podozrivé, keby nemalo podozrivo veľa
styčných bodov so životom v istej malej bezvýznamnej krajine...
BIO
Dušan Vicen sa narodil na Orave, absolvoval Pedagogickú fakultu
Univerzity M. Bela v Banskej Bystrici a štúdium divadelnej réžie na
Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Autor rozhlasových hier
Bezvýznamný príbeh, Nechcite ma rozplakať a Portrét zabitého samovraha
realizovaných v Slovenskom rozhlase, voľných divadelných dramatizácií
Geniálna epocha podľa Schulza (spolu s V. Jančekom), Kauza Bvlgakoff (na
motívy románu Majster a Margaréta), divadelných hier Potkan, alebo Nie
sme žiadni kanibali, Forhaus a Padesátka (spolu s V. Jančekom). Za
text Pohlaď psa... (Apoteóza prázdna) získal v roku 2002 1. cenu v
súťaži Alfréda Radoka o najlepšiu českú a slovenskú divadelnú hru, 3.
miesto v rovnakej súťaži obsadil s hrou Siluet b mol v roku 2004. V
súťaži Literárneho fondu o najlepší divadlený a rozhlasový text získal v
roku 2009 prvé a druhé miesto s textami Nahrávačky a Fasáda, s r. o.
Text Nahrávačiek mal v máji 2011 premiéru v Slovenskom rozhlase v jeho
réžii. Jeho zbierka poviedok Homo joga (Oravské itinerárium), ktorú
vydalo vydavateľstvo Štúdio F v Námestove (1997), získala prémiu Ceny
Ivana Kraska za literárny debut. Spolupracoval s niekoľkými
divadelnými súbormi, ktoré väčšinou aj spoluzakladal (Divadlo Ka
Tvrdošín, Spolok veselých pedagógov), niekoľko rokov sa venoval detskému
divadlu a jeho inscenácia Príbeh ozajstného Gullivera získala v roku
1995 cenu Ministerstva kultúry za Tvorivý čin roka a reprezentovala
Slovensko na Medzinárodnom festivale detského divadla v Kodani. Niekoľko
rokov spolupracoval aj s divadlom Disk Trnava, s ktorým získal niekoľko
ocenení na festivaloch doma aj v zahraničí (Česká republika, Maďarsko,
Poľsko, Francúzsko, Brazília). Pôsobil tiež v divadle SkRAT
Bratislava, ktoré spoluzakladal. Tu pracoval ako režisér, spoluautor a
herec. Okrem iného tu režíroval komornú operu Mareka Piačeka Posledný let
– 12 pohľadov na M. R. Štefánika (libreto Egon Bondy a Elena Kmeťová) a
inscenáciu Umri, skap a zdochni, ktorá získala cenu Grand prix za
najlepšiu inscenáciu slovenskej hry na festivale Nová dráma/New drama
2006. Bol tiež členom tvorivého tímu inscenácie Narodeniny, ktorá
získala rovnakú cenu na festivale Nová dráma/New drama 2008. Režíroval
aj predstavenia Mŕtve duše (2009) a Napichovači a lízači (2011), Proces
procesu procesom (2013), vlastné texty Môj lov(e)! (2014) a Donor,
swingers a iné experimenty (2015), predstavenia hosťovali na festivaloch
v Česku, Poľsku, Nemecku (Regensburg, Wiesbaden), Rakúsku, Dánsku,
Taliansku (Cividale). V roku 2013 vydal Divadelný ústav knihu jeho dramatických textov pod názvom Dušan Vicen: Hry.
