Vyhľadávanie
Slovenska akademia vied a Trnavsky samospravny kraj si Vam dovoluju pozvat na prezentaciu knihy o trnavskom divadle. Autorkou publikacie je PhDr. Dagmar Podmakova, CSc., vedecka pracovnicka Kabinetu divadla a filmu SAV.
Krst knihy Divadlo v Trnave - ako sa hladalo (1974 – 2006) sa uskutocni v pondelok 14. 5. 2007 o 14.00 hod. v hoteli Borik v Bratislave.
Dagmar Podmaková
Divadlo v Trnave
Ako sa hľadalo
1974-2006
VEDA, vydavateľstvo SAV predkladá čitateľovi bohato faktograficky naplnenú a fotograficky ilustrovanú publikáciu o trnavskom divadle, ktoré vzniklo v roku 1974 ako Divadlo pre deti a mládež a dnes nesie názov Divadlo Jána Palárika v Trnave.
Zasvätený pohľad zvnútra divadla pôvodne plánoval napísať bývalý riaditeľ divadla Ladislav Podmaka, ktorý bol pri jeho zrode. Pre ťažkú chorobu už nestihol uskutočniť svoje plány. Teatrologička Dagmar Podmaková sa rozhodla myšlienku svojho manžela zrealizovať a písať z pohľadu pamätníka kritika-teatrológa. Od prvej inscenácie, ktorou bola Zahradníkova hra Prekroč svoj tieň, až po tú poslednú v sezóne 2005/2006 – Goetheho Urfausta.
Kniha zachováva časovú postupnosť jednotlivých vývinových etáp tvorby, ale v rámci nej si autorka vytvorila dostatočný priestor na kapitoly a podkapitolky, ktoré už názvami prezrádzajú o čom bude reč. Pripomenula začiatky divadla, najmä však jeho postavenie v česko-slovenskom kontexte, o ktoré sa okrem dramaturgie, scénografie a hercov pričinili dvaja aktéri. Pomyslený dialóg Blahoslava Uhlára a Juraja Nvotu spolu s inými hosťujúcimi režisérmi (Peter Scherhaufer, Ondrej Šulaj) predstavoval zlatú éru trnavského divadla v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Rešpektovanú odbornou kritikou i divákmi. Obdobie po roku 1989 nazvala hľadaním identity v novej spoločnosti. Do Trnavy prichádzali noví herci, noví režiséri. Niektorí sa zdržali kratšie, iní dlhšie.
Prednovembrové obdobie je spojené s mnohými menami slovenského divadla. Veľké postavy tu v začiatkoch vytvorili Zuzana Kronerová a Marián Zednikovič, neskôr sa nosnými hercami stali Štefan Kožka, Iveta Kožková, Anna Šišková i Peter Šimun, Vladimír Hajdu. V 90. rokoch Katarína Brychtová, Dagmar Sanitrová, Peter Kočiš a ďalší. S trnavským divadlom je nerozlučne spätý aj Jaroslav Filip. Po rokoch hľadania sa divadlo našlo svoju novú tvár. S tými čo vydržali od začiatku (Vladimír Jedľovský, Ján Topľanský, Ladislav Kočan), čo prišli neskôr (Táňa Kulíšková, Tibor Vokoun), s režisérmi Michalom Babiakom a Vikrotom Kollárom, dlhoročnou dramatugičkou Mirkou Čibenkovou-Nvotovou a scénografom Jánom Zavarským.
Súčasťou knihy sú stovky fotografií a scénických i kostýmov návrhov v čiernobielej farbe i farebnej prílohe, ilustrovaný súpis inscenácií, zoznam terajších i bývalých pracovníkov a dostatočné resumé v anglickom jazyku spolu s registrom mien a diel. Konečnú podobu 272 stranám knihy formátu A4 citlivo a s vkusom v službách divadla vtlačil grafik Fero Jablonovský.
