Autor v románe vykresľuje málo známe obdobie života Žofie Bošňákovej, keď sa ako 17-ročná vydala za Michala Šeréniho na Svetlovský hrad, kde žila do manželovej predčasnej smrti. Venuje sa tiež rokom, ktoré prežila táto obetavá žena v Šuranoch, ako aj udalostiam po svadbe s Františkom Vešelénim. Pri opise osudu Anny Rosiny Listiusovej sa v tomto románe Andrej Štiavnický sústreďuje na okolnosti jej úniku z dosahu spravodlivosti vďaka jej vplyvným príbuzným.
Andrej Štiavnický o téme, ktorú spracúva hovorí: „Predkladám čitateľom literárne stvárnenie autentického portrétu Žofie Bošňákovej na pozadí nepokojného obdobia tridsaťročnej vojny a mocensko-politických konfliktov medzi protestantskou šľachtou a prívržencami Habsburgovcov. Žofia bola pozitívnym príkladom cnostnej a mravne bezúhonnej ženy, v ostrom kontraste s Alžbetou Bátoriovou, ktorá zomrela v roku 1614, keď mala Žofia päť rokov. Obetavý a hrdinský život Bošňákovej je morálnym protikladom čachtickej panej a šintavskej bosorky, ktorých osudy som stvárnil v prechádzajúcich historických projektoch.“
Andrej Štiavnický (1963) - autor úspešných historických románov. Dlhoročne sa venuje štúdiu archívnych materiálov súvisiacich so životom Alžbety Bátoriovej a panovníkov 16. a 17. storočia. Svoje poznatky pretavil do rozsiahleho románového cyklu. Vo vydavateľstve Ikar Andrejovi Štiavnickému doposiaľ vyšli tituly: V tieni smrti Alžbety Báhoriovej (2004), Čachtická pani pred najvyšším súdom (2003), Alžbeta Bátoriová vo väzení a na slobode (2002), V podzemí Čahtického hradu(2001).
Knihy Andreja Štiavnického zaznamenali veľký úspech doma aj v zahraničí.