História pozná dosť prípadov, kedy ženy získali veľkú politickú moc a značný vplyv v krajine napriek tomu, že im ju nikto nedelegoval cestou demokratických volieb alebo dedičského práva. Svoj neobyčajný vplyv nadobudli prostredníctvom svojho intímenho vzťahu k hlave štátu.
Ženy sa tak stávali autorkami významných rozhodnutí. Nie vždy bol ich vplyv pozitívny, občas zapríčinili politickú krízu a dokonca aj pád celej dynastie.
Kniha Ženy, ktoré menili svet (Regemt, 2007) obsahuje dvanásť príkladov, kedy ženy bravúrne poťahovali nitkami zložitého mechanizmu politických vzťahov a svetových dejín, pričom samotné zostávali v pozadí.
Navyše málokedy niesli za svoje činy aj priamu zodpovednosť.
Vyzerá to, akoby mocní tohto veta boli v porovnaní s ostatnými oveľa závislejší od sexu. Nie náhodou americký politik Henri Kisinger kedysi označil moc za najlepšie afrodiziakum. Kniha Leopolda Moravčíka sa začína slávnymi ženami čínskej dynastie Tchang, pokračuje favoritkami kráľa Ľudovíta XIV, cisárovnou Jozefínou, Evou Perónovou, štyrmi ženami prezidenta Josipa Brosa Tita, dračou ženou madame Nhu, Raisou Girbačovovou, Hilary Clintonovou až po Moniku Levinskú