1000 zaujímavostí Slovenska - Ján Lacika

Ján Lacika: 1000 zaujímavostí Slovenska

Bratislava, Ikar 2008

Fotografie: J. Lacika, K. Demuth, J. Lomnický, K. Kállay. M. Rengevič, L. Sternmüller

Kníh o Slovensku s rôznym zameraním a zacielením máme, našťastie, na Slovensku dosť, ale nikdy ich nebude dosť natoľko, aby sa nevydávali nové. Krajina patrí k trvalým zdrojom inšpirácií a obdivu vari už od dôb, keď človek ani poriadne nevedel, kým naozaj je. Okolitý či širší priestor výrazne zasahoval do ľudskej sebareflexie a zároveň sa ľudským vplyvom formoval. Obojsmerný vzťah prírody a civilizácie v malebných podobách súhry i osobitej slobody zrejme najlepšie vystihuje zámer, ktorý autor a spolu s ním pätica fotografov projektovali do inak významovo všeobecného slova zaujímavosť – a vyjadrili ho tiež v podtitule Najkrajšie diela prírody a človeka. Ján Lacika v úvode spomína neľahkú selekciu z početného prvotného materiálu, bolo ho až toľko, že tisíc sa mu v konečnom súčte voči skutočnej ponuke zaujímavostí „ukázalo ako naozaj malé číslo“.

Knihu teda synekdochicky možno považovať za reprezentatívnu časť ťažko zrátateľného celku – a ak je tisícka málo, potom to vždy vyznieva ako skvelá lichôtka pre Slovensko a zároveň šikovná výzva pre čitateľov, aby s týmto číslom sami nesúhlasili vlastným záujmovým záberom. Navyše, kniha komponovaná ako sled farebných fotografií so stručnými komentármi práve v komentároch spomína ďalšie lokality, prírodné útvary, pamiatky, čím sa tisíc ukazuje len ako orientačné východisko zaokrúhlené smerom nadol. Ale o množstvo ide zvyčajne iba tým, ktorí z neho majú komplex a možno aj taký slovenský... Kniha ho však zjavne nemá, naopak, veľkoryso sa v nej nenachádza žiadna štatistika, tabuľka, mapa, obchádza kvantifikáciu turistických trás s GPS aj bedekerovské odporúčania na vhodné ubytovanie. Vysvetlením takéhoto prístupu môže byť jedine dôraz na referenčnú energiu vyplývajúcu z vnútorného prežívania zachytených objektov, prežívania ukotveného v citovej väzbe a estetickom cite. Nejde o súbor „otextovaných“ pohľadníc, ani o ukážku katalógových fotografických metód a techník s informáciami o fantastických dovolenkách. Ide o objekty zobrazené v ich faktickej rôznorodosti, živelnosti a arteficiálnosti, ošumelosti i honosnosti, zabudnutosti a unikátnosti. A ide o ideu, totiž o vyjadrenie blízkosti, ba až bezprostrednej blízkosti týchto objektov k nám; o existenčnú súvzťažnosť. Taký je Gerlach aj vrch Hrb, geografický stred Slovenska spolu s geografickým stredom Európy nad Kremnickými Baňami; taká je fontána pred novou budovou SND, Kamenný vodopád pod Šomoškou i ropný prameň na Kysuciach; aj Štúr pozdravujúci z Modry je taký spolu s ujom, čo si na Vtáčniku rozbaľuje olovrant; taká je naklonená veža v Banskej Bystrici s dvomi hodinami aj Zubria zvernica v Topoľčiankach, ktorá je popravde v Lovciach; Badínsky prales, ktorý navštívil princ Charles, sem tiež patrí spolu s Latorickým luhom s kravou obrátenou chvostom; sú tu skanzeny, jaskyne a námestia, dubnické drahokamy aj Herliansky gejzír; kostoly a kostolíky, veže a zrúcaniny, dominikánsky kostol v Košiciach s vozíkom melónov a kaňon rieky Slaná... Sú to napospol defilujúce obrázky, ktoré sa netvária ako poklad, hoci by sa mohli. Prevrstvil ich čas, nahodila chvíľa, dorobila príroda a prehmatkal človek – dvojrozmerné príbehy s tretím, empatickým rozmerom v srdci.

Jednoduchá a presná koncepcia knihu zemepisne rozdelila do kapitol: Bratislava, Západné Slovensko, Stredné Slovensko – sever, Stredné Slovensko – juhVýchodné Slovensko a v rámci nich logicky do podkapitol podľa regiónov. Nenájdeme tu však inojazyčné varianty textov alebo inojazyčné resumé, ako to obvykle býva pri publikáciách podobného typu. Mozaika fotografií a sprievodných textov tak zvýrazňuje ďalší moment, ktorý zohľadňuje domáceho adresáta a až cez neho chce prípadne obsah tlmočiť ďalším adresátom. V istej dôvernej nenútenosti, ale na vysokej úrovni, sa tu stretol národno-výchovný aspekt s poznávacím, umelecký s vedeckým, spoločenská hodnota s privátnou. A ak sa to niekomu nepáči, čaká ho klietka hanby v Levoči!

Radoslav Matejov