Vyhľadávanie
Bratislava, Perfekt 2012
Jana Bodnárová sa venuje viacerým druhom umenia, dramatickej, rozhlasovej i filmovej tvorbe, no predovšetkým píše poéziu, prózu a knihy pre deti. V jej individuálnom stvárnení sa impulzy daných tvorivých aktivít spájajú a nadobúdajú plnší výpovedný rozmer. Z istého pohľadu je takáto fúzia voči súčasnej prešpekulovanej mediálnej kultúre priam nevyhnutnou alternatívou; ak si chce takisto získať príjemcu. Zvlášť to platí pre oblasť detskej literatúry, pretože dnešné deti majú vzhľadom na množstvo a intenzitu podnetov znížený prah citlivosti, a tak sa ľahko stáva, že literatúru, ktorá si v princípe pýta aktívne zdieľanie – čítanie, jednoducho ignorujú. Nuž a prešovská autorka Jana Bodnárová sa svojou najnovšou knihou prihovára práve deťom/mládeži zhruba od vekovej hranice, ktorá je jej názvom.
Robí tak súborom štýlovo vážnych poviedok, kde sa stretli výrazné súčasné i klasické témy – problémy, kompozičné majstrovstvo, úžasná imaginácia splývajúca s realitou, cit pre psychologickú drobnokresbu a ideový dôraz na harmonizujúce vyznenie textov. Ich intencia k mladému čitateľovi je badateľná najmä v základnej tematickej, problémovej vrstve, a prirodzene, vo voľbe hlavných postáv; imaginatívna a ideová stránka, myslím, oslovia aj zrelého čitateľa.
Rozdielnosť či súznenie detí a dospelých dokazuje už prvý príbeh, v ktorom Lea v záhrade stretáva mimozemskú dvojníčku Le. Zápletka pramení z toho, že Lea nevie sprostredkovať Le chuť malín, keďže Le sa živí čistou energiou – rovnako potom nedokáže presvedčiť rodičov, že sa tento kontakt naozaj stal. No záver nie je konfliktný, Lea súhlasí s otcom, že v budúcnosti možno vo vesmíre svoju dvojníčku objaví. Stretnutie sveta detí a dospelých je rámcovým východiskom, a má preto v knižke viacero variácií. V druhom príbehu musí byť hlavný hrdina cez prázdniny pestúnkou dvojročnej Esterke. Ako inak, môžu za to dospelí! Text krásne premosťuje úvodný vzdor so záverečným zmierením: hrdina sebaprekonaním objavuje aj sám seba, čo je zásadnou záležitosťou dospievania… Poviedku Psy považujem za jednu z emotívne najsilnejších. Klasický námet príchodu do novej školy spojený so šikanou telesne postihnutého chlapca vrcholí v jeho dojemnej statočnosti voči matke a odhodlanosti. Podobne emotívne pôsobia aj poviedky Kamarátka, ktorá počuje i pavúkov o duševnom hendikepe, V záhrade papierového draka so subtílnym rozprávaním o generačnej výmene rolí: mladá Sára sa stará o chorú babku a spomína, ako sa ona v detstve starala o ňu; ale aj Šach mat, kde outsider triedy Maťo objaví v šachu svoje šťastie… Využitím kontrastného kompozičného princípu na základe odlišnosti farieb (bielo-čierna šachovnica) sa tento príbeh podobá na poviedku Arabská princezná, kde však obe farby nadobúdajú rasovú konotáciu. Bodnárová spracúva aj sociálne motívy, markantne v poviedke Oči, a v trochu experimentálnom texte Háj sa venuje aj vzťahu mládeže k histórii. Osobité postavenie majú dve posledné poviedky s podtitulom V cudzej koži, v ktorých trinásťročné dievča v literárnom krúžku dostane za úlohu napísať poviedku o tom, ako by sa cítila v cudzej koži. Prvá opisuje negatívnu skúsenosť sexuálneho obťažovania. Znovu treba pripomenúť, že Bodnárová aj tento háklivý moment vyrieši zmierlivo. Na oboch posledných poviedkach je pozoruhodná už ich inovatívna koncepcia, sú vlastne metavýpoveďou. Môžu tak autenticky ukázať, ako sa cíti sám spisovateľ pri písaní, či povzbudiť mládež do čítania.
Jana Bodnárová napísala modernú zbierku próz pre mládež, kde zachytila vážne životné chvíle hrdinov, chvíle konfrontácie a rozhodnutí, pričom ich zavŕšila harmóniou a pozitívnym odkazom. Realitu skombinovala s imagináciou, teda snami, obraznosťou a farebnosťou, využila prvky výtvarného umenia, filmu i drámy, čím vznikla umelecky zaujímavá a v kontexte súčasnej tvorby originálna knižka. Svoju hodnotu na celkovom vyznení majú aj abstraktné fauvistické ilustrácie Daniely Olejníkovej.
