Vyhľadávanie
150 pokladov sveta
Bratislava, Ikar 2004
V roku 1972 schválilo Valné zhromaždenie OSN Medzinárodnú konvenciu pre svetové kultúrne dedičstvo, ktorú podpísali prakticky všetky štáty sveta. Má za cieľ zdokumentovať kultúrne pamiatky a prírodné krásy našej planéty – pre veľkú hodnotu je ich ochrana záležitosťou celého ľudstva. Dnes je na zozname UNESCO zapísaných už takmer 600 kultúrnych pamiatok zo 130 krajín, medzi ktorými nechýba Slovensko. Hoci sa skvosty nášho spoločného globálneho dedičstva zaznamenávajú už tri desaťročia, obrazové publikácie tohto druhu sa pre verejnosť objavili na knižnom trhu len pomerne nedávno. Slovenský čitateľ mal možnosť oboznámiť sa s knihou Kulturní poklady pod záštitou UNESCO, ktorú roku 1997 vydalo pražské vydavateľstvo Knižní klub. S podobnou tematikou sa rozhodlo vyjsť na knižný trh tentoraz slovenské vydavateľstvo Ikar. Kým česká publikácia sa zameriava skôr na praktické informácie, vrátane dopravných spojov, ubytovania a tipov pre turistov, kniha 150 pokladov sveta mapujúca najvýznamnejšie kultúrne pamiatky na zozname UNESCO má väčšmi vzdelávací charakter. Poskytuje nielen viac obrazového materiálu, ale pozornosť venuje aj prehľadnej historickej chronológii udalostí spojených s konkrétnou pamiatkou. Ďalšou zaujímavosťou je, že každá položka neobsahuje iba informatívny popis zobrazovaného kultúrneho pokladu, ale aj samostatnú esej približujúcu historickú hodnotu a atmosféru pamiatky. Zostavovatelia využili talent a skúsenosti mnohých významných publicistov, spisovateľov a vedcov, ktorí napísali svoje osobné poznatky a postrehy. A práve pod dojmom týchto bezprostredných zážitkov umelcov získavajú pamiatky svoje takmer básnické pomenovania: Versailles – geometria moci, Sankt-Peterburg – ruské okno na Západ, Spišský hrad – koruna Slovenska atď. Často sa pritom usilovali dosiahnuť, aby autor nepochádzal z krajiny, o ktorej pamiatkach píše. Tak máme možnosť prečítať si názor Hendrika Kerstena na Vlkolínec, kde objavil slovenskú dušu. André Micklitza si zasa uvedomil, že pri pohľade na Spišský hrad znejú slová „mocný“, „pôsobivý“ či „impozantný“ iba formálne a nevýrazne. Rovnako ho uchvátili aj Salamandrove slávnosti v Banskej Štiavnici – „pôsobivé nočné divadlo pod šírou oblohou“. Kniha 150 pokladov sveta sa tak stáva sugestívnym rozprávaním z prvej ruky o krásach tohto sveta.
Eduard Chmelár
