Vyhľadávanie
Bratislava, Q 111 2011
Pred vyše rokom rozbúrila vody fínskej literatúry: románom 27 Eli kuolema tekee taitelijan ako prvá Nefínka získala cenu za debut, ktorú udeľujú noviny Helsingin Sanomat, a dostala sa medzi finalistov prestížnej literárnej ceny Finlandia. Vďaka vydavateľstvu Q111 teraz kniha Alexandry Salmely vychádza aj po slovensky.
,, ,Vy máte vo Fínsku chalupu?‘ so záujmom so záujmom sa spýtala istá osoba, ktorú sa oplatí špeciálne si všimnúť, pretože práve z nej sa stane hlavná hrdinka tohto opusu, a sama sa svojej otázke hneď začudovala,“ týmito slovami sa v príbehu predstavuje jeho protagonistka, 27-ročná Marta Stašková alias Angie, ktorá má rok na to, aby podľa vzoru mnohých slávnych umelcov (o. i. Kurta Cobaina, Jima Morrisona či Jimiho Hendrixa) urobila dieru do sveta a so cťou stihla zomrieť. Na výslnie ju však nemá dostať hudba, ale písanie. Ako študentka fínskej literatúry sa inšpiráciu vydá hľadať na sever, kde skončí pánubohu za chrbtom a rodine čudákov pod nosom. Kým ona sa stále hľadá, oni už dávno prestali. Alebo to vzdali. Najmä Piia, ktorej z mladíckych ideálov veľa neostalo a teraz sa snaží hrať dokonalú matku rodiny. 27 čiže Smrť robí umelca je románom o dozrievaní, hľadaní identity a zmyslu života, ale aj o odhodení ideálov, rezignácii či predstieranom rodinnom šťastí. V žiadnom prípade však nejde o vývinový román 19. storočia, ale o moderné rozprávanie, v ktorom sa prelínajú tak štýly písania, ako aj literárne druhy. Príbeh podávajú štyria rozprávači – Angie, Pánprasiatko, Kassandra a Astra, ktorých identitu čitateľ odhaľuje len postupne (a preto ju ani nebudem prezrádzať). Každý z nich vidí realitu (trochu) inak, čím sa do popredia dostáva problematika objektívneho hodnotenia vecí a javov a pozorujúceho subjektu. Pánprasiatko predstavuje naivný pól, Kassandra pesimistický až nenávistný, Astra odosobnený. Nemalú úlohu v texte zohráva irónia a vtip: nielenže vytvára od stup od zobrazovaného, ale je aj nástrojom spoločenskej kritiky, napríklad dobrovoľnej nezamestnanosti, prílišnej ekologickosti či konzumnosti v médiách.
Prekladu do slovenčiny sa zhostila Silvia Žilinská (kapitoly Kassandra, Astra, Pánprasiatko) a – pre náš priestor netypicky – aj sama autorka (prológ, epilóg, nekrológ a Angie). Ich slovotvorná invenčnosť sa prejavila najmä v detsky ladených pánprasiatkovských pasážach. Na úrovni štýlu sa zas ako najnáročnejšie javili Angiene literárne pokusy, ktoré siahajú od lyrických pokusov, cez vidiecku prózu, po prúd vedomia či prísne realistické skice zo života. Účasť autorky na preklade dáva prísľub adekvátneho pochopenia východiskového textu, neodstraňuje však jeho nástrahy pri pretlmočení do slovenčiny. Ako problematické sa ukázali niektoré fínske špecifiká: slovenský čitateľ si môže len domýšľať, že Popeda je fínska rocková skupina a že sviatok 1. mája sa nazýva Vappu. Zaraziť ho môže aj situácia, keď sa z fínskeho rádia ozve Voda, čo ma drží nad vodou (pri preklade by sme volili radšej nejaký neutrálny anglický hit).
Po jazykovej stránke sa slovenský preklad snaží zachovávať hovorový charakter najmä Angienho rozprávania a pásma priamej reči. Týka sa to aj hrubých vulgarizmov, ktorých použitie v slovenčine však miestami pôsobí silene (hoci ide o doslovné preklady z fínčiny). Na škodu prekladu sú ortografické nedostatky (chýbajúce čiarky, písmená, medzery medzi slovami, nejednotnosť skloňovania slov, rodová rozkolísanosť a pod.) ,,Nebudem sa zaliečať priemernému čitateľovi ani konzervatívnemu kritikovi, zostanem sama sebou, aj keby sa knihe malo dostať len vlažného prijatia. Čiže stredoeurópska irónia a sarkazmus. Rozprávač sa posmieva všetkému a všetkým, aj sebe samému, je neľútostný, ale nie vyslovene krutý. Presne. Takto by sa dielo zaradilo aj do našej literárnej tradície a bolo by vhodné na preklad,“ charakterizuje Angie svoje spisovateľské ambície. Jej slová však platia aj pre knižný debut Alexandry Salmely. Možno neulahodí každému, ale to ani nie je jeho cieľom. Svojská kniha, svojský štýl. A vtip.
