S menom Barbora Kardošová som sa stretla pred rokmi, keď ma uchvátila ako čerstvá absolventka filmovej a televíznej scenáristiky a dramaturgie scenárom televízneho filmu Amálka, ja sa zbláznim.
Vedela som, že sa neskôr popri práci scenáristky a projektovej režisérky stala úspešnou spisovateľkou, ktorá dokáže zaujať čitateľa bez rozdielu veku. Stačí menovať tituly pre okruh dospelých: Náhodný scenárista (1998), Šialene milovaná (2001), Anjeli nespia (2005, 2014), Sladko v ústach (2009), Vydať sa a zomrieť (2011), Medium love – láska ako stejk (2012); či pre deti: Traja kamoši a fakticky fantastický bunker (2014) a Traja kamoši a fakticky fantastický poklad (2016).
Pre seba som ju však druhýkrát objavila až pri jej najnovšej, v poradí už deviatej knihe 33 prípadov Kristy B.. Autorka v nej v 33 kapitolkách rozpráva ústami výtvarníčky Kristy, ktorá onedlho oslávi 33. narodeniny, príbeh našej súčasníčky. Ženy, ktorá má pocit, že v jej živote sú pestré už len pančušky. Je síce už sedem rokov šťastne vydatá, ale keďže človek si málokedy cení to, čo má, sníva o inej – tzv. nekonečnej – láske a je ochotná pre ňu urobiť čokoľvek.
Dej knihy sa odohráva na chalupe, kam manžel zaviezol Kristu na istý čas, aby sa mohla sústrediť na prácu v ateliéri. Maľuje, upratuje, vyvára, spomína na detstvo, milencov, problematické vzťahy s rodičmi i svokrovcami, alebo chodí so psom Radarom na dlhé prechádzky do lesa a k rieke. Raz tam nájde záhadný hrob a stretne ešte záhadnejšieho mladíka. Nuž a do bežného tzv. čítania pre ženy zrazu pribudnú prvky trileru...
Monológ Kristy a jej úvahy doplňujú úryvky z denníka jej matky, korešpondencia rodiny a priateľov, či kuriózne správy z novín a internetu, ale i zoznamy toho, čo nakúpila a podobne. Kardošová je výborná rozprávačka, má zmysel pre humor a sebairóniu. Jej protagonistka samu seba opakovane charakterizuje ako trochu spomalenú bytosť, ktorej významy a podtexty dochádzajú neskôr ako iným. Aj svojsky „uletenú“, poznačenú tým, že ako pätnásťročná študentka sa zamilovala do omnoho staršieho punkového muzikanta – žiaľ, aj kriminálnika –, ktorého nazýva Môjprvý. Vlastne všetkých mužov vo svojom živote obdarúva prívlastkovými menami – napríklad manžel je Môjdrahý.
Svieži štýl, moderný jazyk, bezprostredné vyjadrovanie. Autorka sa nevyhýba ostrejším výrazom, erotickým scénam, či napätiu, keď sa detektívny motív začne prelínať s hororovým. Na rozdiel od niektorých diel súčasnej slovenskej „ženskej literatúry“ žiadna prvoplánová „ukecanosť“. Naopak, autorka vie presne, kde sa akoby pohrávať so slovom, náladou, alebo kde useknúť. V skratke sa dozvedáme nielen o Kriste samotnej, ale aj o príbehoch jej rodiny, priateľov a známych.
Na potešenie čitateľa nezaprie Barbora Kardošová filmové videnie a umenie strihu. Jednoducho to, o čom ona píše, vy priam vidíte pred sebou. Ba čo viac, cítite pach malieb v ateliéri, ale aj chuť sladkostí, ktoré si Krista, zručná kuchárka a cukrárka, a jej priateľky, neodpustia. Nenadarmo je na obálke slogan: „Pre tých, čo majú radi sladko v ústach“.
Čo je ešte dôležitejšie, kniha vás vtiahne do Kristinho sveta. Dostávate sa jej pod kožu a postupne si uvedomujete súvislosti. Začínate sa o ňu báť. Prežije to tvrdohlavé dievča, ktoré ustavične skúša silu svojich krídel, stretnutie s realitou? Naučí sa odpúšťať, chápať a dočká sa lásky i daru materstva? Veď kniha je podľa motta venovaná: „Všetkým deťom a ich železným a zlatým mamám.“
Môžeme si povedať, že bez ohľadu na vek sme deťmi všetci a farebnosť deja i obálky dokazuje, že to s tou šedivosťou našich životov nie je také zlé, akoby sa zdalo. V každom prípade si myslím, že 33 prípadov Kristy B. je zaujímavé čítanie, ktoré poteší. Nielen priaznivcov žánru ženskej literatúry.
Elena Ťapajová
