Recenzia
Petra Blšťáková
02.04.2014

57 km od Taškentu - Zuska Kepplová

KK Bagala 2013

Dva roky po debutovej knižke Buchty švabachom prichádza mladá slovenská autorka Zuska Kepplová, držiteľka Ceny Jána Johanidesa a nominovaná na cenu Anasoft litera, s tematicky nadväzujúcimi 57 km od Taškentu. Ide o dve poviedky SLO_ODAa 57 km od Taškentu ilustrujúce paletu emócií a životných postojov ľudí žijúcich mimo krajiny pôvodu. Autorka opäť potvrdzuje, že žáner poviedky zvláda bravúrne – presviedča o tom už od výhry v súťaži Poviedka 2005.

Prvá z poviedok je hravá a zároveň melancholická. Ide o fragmentárne chvíľkové monológy postáv – manželov Very a Henryka, ktorí po ´89 prišli z USA žiť do Bratislavy, ich suseda majstra (maliara) a brigádujúcej upratovačky Majky. Majka sa pred Verou vyznáva z mätúceho platonického zaľúbenia do cudziny stelesnenej zahraničným lektorom angličtiny Mickom, Vera pred majstrom cez reflexiu post-socialistickej Bratislavy pomaly sa prebúdzajúcej k západnejšiemu životu analyzuje vzťah s Henrykom (a vzťah k sebe samej), ten Vere cez spomienky hovorí, ako má fungovať ekonomika a spoločnosť, a majster jej odpovedá reminiscenciami na „svoju starú“, ich mladosť a odchod do inej krajiny. Cez intímne témy je tak odzrkadľovaná doba, ale aj pocit „cudzieho“ (takého vypadnutého B) v neznámom meste, ktoré protagonistov vábilo víziou slobody – slobody v prirodzenosti, v novátorstve, v neznámom, vo vyjadrení. Post-socialistická Bratislava je Veriným dobrodružstvom, Henrykovým projektom, Mickovým sklamaním zo zvyškov padlého socializmu obráteného na konzum a kapitalizmus. Majstrov odchod z domoviny je možnosťou slobodne maľovať – aj keď len jasnú štruktúru vo všetkých odtieňoch panelákovej šedi.

57 km od Taškentu je čitateľsky bližším rozprávaním o zvláštnej trojici – Maďaroch Zolim a Bélovi (Billovi), ktorí sa z cudziny vrátili naspäť domov zakúsiť neznámu (no domovskú) krajinu, a bejby, študentke antropológie zo Srbska. Ich príbeh sa odohráva v dnešnej Budapešti, do ktorej obaja muži zasadzujú svoju predstavu ideálneho mesta, zatiaľ čo bejby pláva životom a viac ako mestom je formovaná oboma mužmi. I keď téma zostáva rovnaká ako v autorkinom debute a prvej poviedke tohto zväzku, jej zasadením do ľúbostného trojuholníka sa stáva ešte naliehavejšou. Traja mladí ľudia túžiaci po „lepšom“ hľadajú sami seba – v (ne)cudzom meste, v náručí a samote zároveň. Autorkin ponor do intimity postáv cez vzťah k prostrediu v poviedkach nepriamo nadväzuje na jednu stranu dávneho romantického konfliktu dedina vs. mesto, ktorý okrem iného tiež zachytával osamoteného človeka v dave (či na rande so „svojím“ mestom?). Na príťažlivosti a aktuálnosti však nič nestráca.