Recenzia
Elena Ťapajová
27.10.2011

999 Posledný strážca - Carlo A. Martigli

Bratislava, Ikar 2011
Preložili Daniela Reichstädterová a Zlatica Sehnalová

Autora medzinárodne preslávil až tento román, ktorý už vyšiel v šestnástich jazykoch, a vďaka nemu ho prirovnávajú k Danovi Brownovi. Román je plodom autorovho dlhoročného štúdia života talianskeho učenca a filozofa Giovanniho Pica, grófa z Mirandoly. Stretávame sa v ňom so skutočnými historickými postavami a udalosťami, živo sú vykreslené predovšetkým mestá Rím a Florencia, ale aj so značnou dávkou fikcie. Prelínajú sa v ňom časové roviny 15. a 20. storočia, rozprávanie rámcuje súčasnosť. Roku 2009 Guido de Mola dostáva s oznámením o smrti starého otca aj zapečatený rukopis. Z neho sa dozvedá, že je posledným zo strážcov, ktorí vyše 500 rokov držia v utajení záhadnú knihu. Jej autorom je gróf z Mirandoly a kniha obsahuje jeho 999 ezoterických téz. Zdôrazňuje v nich jednotu a rovnocennosť všetkých náboženstiev i starovekých legiend. Tvrdí, že viera sa zrodila spolu s ľudstvom, Boh, ktorý presadzuje lásku a mier, predstavuje ženský boží princíp. Práve o tom chcel diskutovať na konzíliu učencov celého sveta. Dokázať spoločný pôvod troch veľkých monoteistických náboženstiev: kresťanstva, judaizmu a islamu. Netuší, že v archívoch Vatikánu jest vujú utajené spisy z koncilu v Efeze s podobnou tematikou, ktoré nesmú byť zverejnené. Podobne ako jeho tézy, ktoré dal vytlačiť, by po zverejnení ohrozili moc a bohatstvo nielen cirkevných vládcov. Spochybnili by základy, na ktorých stojí svet. Gróf sa musí obávať o svoj život. Hoci bol obľúbencom Lorenza Nádherného z rodu Medici, nie je už v bezpečí ani vo svojej rodnej Florencii, ani v Ríme a nedostane sa ani do Paríža, kde sa chcel skryť. Pochopí, že svoju misiu nenaplní. Stretáva však statočného Ferruccia de Mola, potomka veľmajstra rádu templárskych rytierov Jacqua de Molay, ktorému zverí do opatery posledný výtlačok knihy. Jeho potomok, knihovník Giacomo de Mola, je ústrednou postavou častí rozprávania, ktoré sa odohrávajú vo fašistickom Taliansku v rokoch 1938 a 1939. Medzi grófových priateľov patrili známy mních Girolamo Savonarola či básnik Angio lo Poliziano. Krištofa Kolomba autor predstavuje ako nemanželského syna pápeža Inocenta VIII. v čase, keď sa ešte len pripravuje na svoju objavnú plavbu. Významný je aj motív vzniku Malleus Maleficarum – Kladiva na čarodejnice, knihy, ktorá rozpútala neľútostné prenasledovanie, mučenie a upaľovanie „podozrivých“ žien.

Na rozdiel od dynamického štýlu Dana Browna, ku ktorému autora prirovnávajú, je Martigli vo svojom rozprávaní rozvláčnejší a nevyváženejší. Záver dorozpráva formou akoby lexikónového dodatku o niektorých postavách. Jeho príbehy však živo približujú predovšetkým Taliansko pätnásteho storočia a vzbudzujú záujem o históriu a jej osobnosti. Navyše, keď všetko zostáva zahalené istým rúškom tajomstva, ktoré presahuje do súčasnosti (záhadný latinský epitaf a nevysvetlené otvorenie grófovej hrobky v júli 2007). Pre milovníkov tohto žánru je to v každom prípade viac ako pútavé čítanie.