Aby bolo napísané - Daniel Hevier - Dnes je všetko na hranie, dnes je všetko na hrane

Dnes je všetko na hranie, dnes je všetko na hrane

„Dnes je všetko na hranie, dnes je všetko na hrane“

Daniel Hevier: Aby bolo napísané

Bratislava, Kalligram 2005

  Hneď na úvod treba jednoznačne oceniť nápad vydavateľstva Kalligram, priniesť Hevierovu literárnu a kultúrnu publicistiku z posledných rokov na jednej ploche. Čitateľ pri nej nielenže pookreje, ale nevdojak získa aj akúsi „mapku“ zaujímavých počinov a mien v literatúre, maliarstve, hudbe, čiže ho kniha aj celkom nenápadne usmerní.

  V prvom zo štyroch cyklov Tri bodky za vetou si prečítame Hevierove eseje, ako aj krátke zamyslenia (Človák). Zaujme jeho úvaha Zabudnuté knihy slovenské, kde na svetlo sveta vynáša knihy, ktoré už „odvial čas“, alebo boli zabudnuté už v čase svojho vzniku. Čitateľ nielen na tomto mieste knihy ocení autorovo hľadačstvo, jeho záujem o každú dobrú knihu, či už je práve na výslní čitateľského záujmu, alebo (to je častejšie) ani nie je.

  Druhý cyklus tvorí obsažná prednáška Čudáci, excentrici a outsideri v slovenskej a svetovej literatúre, ktorá odznela na pôde Filozofickej fakulty UK. Trochu ma zamrzelo, ako napokon aj pri ostatných textoch, ktoré sú bez vročenia, že nie je uvedený dátum konania; akosi prirodzene by som chcela vedieť, kedy sa Hevier tomu-ktorému problému či knihe venoval, nehovoriac už o tom, že by bolo zaujímavé vedieť nielen kedy, ale aj kde to publikoval.

  Knižné recenzie sú obsahom tretieho cyklu s názvom 999 druhov rozprávania. Bolo by iste zaujímavé dozvedieť sa, ktoré knihy si na recenzovanie vybral autor sám a ktoré dostal ako ponuku z redakcií, aj keď znalci Hevierovho diela, ale aj pozornejší čitatelia tejto knihy mnohé vytušia. To však napokon nemôže byť podstatné, lebo miera autorovho vkladu sa tým nemení.

  Na margo konštatovania o svojej všestrannosti poznamenal: „Zaujímajú ma v podstate iba tri oblasti: fi-vi-ac (fiktívno, vizuálno, akustično), čiže literatúra, výtvarné umenie a hudba a všetky priľahlé odbory, ktoré s nimi súvisia,“ (s. 259). A aj keď autor zareagoval takto skromne, v našich končinách, kde sa ľudia uzatvárajú do svojej umeleckej disciplíny ako do škatuľky, to rozhodne, spolu so živým záujmom o dianie okolo seba, nie je málo, skôr naopak.

Viera Prokešová