Vyhľadávanie
Mimoriadne aktuálna kniha investigatívnych reportérok Jodi Kantor a Megan Twohey, ocenená Pulitzerovou cenou, je napínavým rozprávaním o sexuálnom obťažovaní vo filmovom priemysle (ale aj v iných odvetviach).
Tému odštartoval časopis New York Times článkom oboch reportérok o sexuálnom obťažovaní žien v okolí filmového producenta Harveyho Weinsteina. Okamžite na druhý deň, 6. októbra 2017, sa „Jodi a Megan začalo ozývať toľko žien s príbehmi o Weinsteinovi, až Corbett naverbovala ďalších kolegov, aby pomohli všetky obtelefonovať.“ (s. 211) Vlna potvrdzujúcich priznaní žien, ktoré boli obeťami zneužívania, bola silná, so zahanbujúcimi a opakujúcimi sa detailmi.
Nielen Harvey Weinstein, mnohí známi muži z politiky, obchodného prostredia a show businessu čelia obvineniam z nevhodného správania, sexuálneho obťažovania aj zneužívania. Tím v Timesoch, ktorý sa venoval téme sexuálneho obťažovania, sa rozšíril, a venuje sa podobným skúsenostiam čašníčok, väzenských dozorkýň, baletiek, ale aj zamestnankýň vo všetkých odvetviach, naprieč politickým spektrom aj výške príjmov.
V knihe, ktorá sa dá čítať ako napínavý politicko-psychologický thriller, reportérky približujú svoje investigatívne metódy, poskytujú dôkazy, prepisy rozhovorov aj e-mailovú komunikáciu. Podrobné a dôkladné odhaľovanie mnohoročných skúseností tvorí jadro knihy. Známe ženy, s ktorými novinárky hovorili, prelomili mlčanie a zahanbovanie a prstom ukazujú na predátorov. Tí svoje správanie zľahčujú, vyvažujú peniazmi alebo sa ním dokonca chvália (Donald Trump sa napríklad v televíznej show netajil, že ženy bozkával alebo obchytkával bez ich dovolenia).
Príbehy žien, ktoré prinášajú Jodi Kantor a Megan Twohey, sú hlasným svedectvom o (sexuálnom) šikanovaní žien, ktoré bolo, bohužiaľ, bežné v celej histórii ľudstva. Bežné boli (a stále sú) prešľapy, napríklad poťahovanie ramienka podprsenky, ktoré vyzerajú ako náhoda alebo dokonca vtip. Aj trestné činy voči ženám sa zamlčiavajú, ututlávajú, popierajú a obracajú na žart alebo dokonca vydávajú za výmysel zo strany obetí. Nebolo vôbec výnimočné obrátiť vinu z predátora na obeť.
Ženy, ktoré sa rozhodli prehovoriť pre novinárky New York Times, nechcú byť obete, chcú rešpekt pre seba, ale aj pre svoje súčasníčky a ich dcéry: „Táto kniha opisuje dva ohromujúce roky v živote žien v Spojených štátoch a za ich hranicami. Tá história patrí nám všetkým, ktoré sme ju zažili: na rozdiel od niektorých novinárskych investigatív, ktoré odhaľujú skryté vládne či podnikateľské tajomstvá, táto sa týka skúseností, ktoré mnohé z nás poznajú zo svojho vlastného života, pracoviska, rodiny či školy. My sme však túto knihu napísali s cieľom priviesť vás čo najbližšie k samému začiatku.“ (s. 16)
Kniha má deväť kapitol, v ktorých sa preberajú rozličné aspekty témy sexuálneho obťažovania, ale aj jeho odhaľovania. Zaoberá sa aj vznikom hnutia #metoo, ktoré pred rokmi založila Tarana Buke na podporu „empatie a uzdravovania pre obete sexuálneho násilia a teraz sa táto nálepka používa ako univerzálna pre širokú škálu sťažností od slovného napádania po nepríjemné rande...“ (s. 220)
V epilógu sa všetkých dvanásť žien, ktoré boli súčasťou reportáží, zišlo v dome Gwyneth Paltrowovej. Vyjadrili si tam vzájomnú podporu: „Keď prišiel rad na Paltrowovú, pozdvihla pohár a pripila na Juddovú za to, že ako prvá herečka prelomila mlčanie o Weinsteinovi.“ (s. 294)
Je veľmi ťažké byť prvou, ktorá prezradí hlbokú traumu a pocit viny a hanby, hoci je obeťou, ale iba vďaka tomu sa odhalili vzorce správania predátora. Ako hovorí Laura Madden: „Mohla som to prehodnotiť a pochopiť, že ja som vlastne nič zlé neurobila [...] to on sa dopustil niečoho zlého.“ (s 296)
Veľmi zaujímavým čítaním je aj list Boba Weinsteina bratovi Harveymu, v ktorom píše: „Opäť raz si zareagoval tým, že si vinu pripisoval obetiam či rozličnými spôsobmi bagatelizoval svoje nevhodné správanie. Ak si myslíš, že na Tvojom spávaní v tejto oblasti nie je nič zlé, tak ho oznám svojej manželke a rodine.“(s. 153)
Každá kapitola má bohatý poznámkový aparát, v ktorom sú zachytené primárne zdroje, dôkazy aj vysvetlenia. V knihe je aj obsiahly menný a vecný register, ktorý uľahčuje čitateľovi vyhľadávanie aj orientáciu v knihe a témach.
Príbehy žien sú napísané výnimočným a pútavým štýlom, ale slovenskému čitateľovi čítanie sťažuje veľmi slabý preklad plný doslovných, neidiomatických výrazov. Vety, ktoré nerešpektujú pravidlá slovenskej syntaxe, sú často ťažko zrozumiteľné: „Londýnska producentka Zelda Perkins, ktorej sťažnosti na Weinsteina zarazila dohoda, ktorú podpísala pred dvadsiatimi rokmi, sa s nami porozprávala napriek potenciálnemu právnemu a finančnému postihu.“ (s. 12– 13) Napriek tomu, že sa na obálke vydavateľstva N Press uvádza aj jazyková korekcia, text a jazykový štýl nepôsobí plynule ani slovensky.
Jodi Kantor, Megan Twohey: Stalo sa to aj mne
Preklad: Andrea Tomová
Bratislava: N Press, 2022
