Recenzia
Lýdia Čelková
15.06.2011

Adresát neznámy - Kathrine Kressmann Taylor - Kniha, ktorá otriasla Amerikou

Kniha, ktorá otriasla Amerikou

Bratislava, Artforum 2011
Preklad Ester Danelová

V útlej knižke sprostredkovala autorka nezvyčajný príbeh vo forme korešpondencie amerického Žida Maxa Eisensteina a jeho bývalého obchodného partnera Martina Schulseho, ktorý sa vrátil do Nemecka. Knižka vyšla v roku 1939 (v periodikách sa príbeh objavil o rok skôr) a mala mimoriadny čitateľský úspech; hodnotili ju ako „najpresvedčivejšiu obžalobu nacizmu, aká sa kedy v krásnej literatúre objavila“. Napriek úspechu v USA a neskôr v Anglicku zostala pre európskeho čitateľa neznáma a až nové americké vydanie v roku 1995 k 50. výročiu oslobodenia koncentračných táborov upútalo francúzskeho vydavateľa (preklad sa stal vo Francúzsku bestsellerom v roku 1999). Vzápätí nasledovali preklady do mnohých jazykov a v slovenčine ju na knižný trh teraz prinieslo Artforum.

Korešpondencia oboch mužov je publikovaná v listoch písaných na rozdielnych písacích strojoch, aby sa graficky odlišoval americký text od nemeckého. Dej sleduje udalosti od novembra 1932, keď sa spolumajiteľ Schulse-Eisenstein Galleries v San Franciscu Martin Schulse vrátil s rodinou do Mníchova. Tu si kúpil zámok Rantzenburg a postupne sa zapájal do spoločensko-politického života. Listy priateľov sú spočiatku nostalgickou spomienkou na spoločnú prácu, priateľské stretnutia i prísne strážené tajomstvo: búrlivú aféru ženatého Martina s Maxovou sestrou – herečkou Grisell. Neskôr v listoch prevažuje záujem o dianie v Nemecku. Max si overoval rozporuplné informácie od utečencov i z americkej tlače u Martina – Martinovo nadšenie z nového domova, spoločenského postavenia i bohatstva vyvolávali u neho za oceánom rozpaky. Znepokojujúce správy z Európy, strach o sestru, ktorá hrala vo Viedni, dovŕšil list (prišiel vzhľadom na silnejúcu cenzúru) na hlavičkovom papieri banky. Martin v ňom navrhol prerušenie kontaktov: „je nemysliteľné, aby som udržiaval korešpondenčný styk so Židom“. Z Martina sa stal nekritický obdivovateľ Hitlera. Strach o sestru donútil Maxa poslať prosbu o pomoc, ale dočkal sa od Martina len informácie, že Grisell zabili. Napriek tomu sa Max opäť ozýval, no jeho pokusy boli márne: do Ameriky prišla obálka s označením „adresát neznámy“.

Autorka na malom priestore pôsobivo vykreslila prerod Martina z bývalého liberála na oduševneného stúpenca Hitlera a jeho ideológie. Príbeh zostáva mementom pre všetkých.