Recenzia
16.05.2006

Agent Mossadu - Dan Silva - Mŕtvy terorista žije

Mŕtvy terorista žije

Mŕtvy terorista žije

Dan Silva: Agent Mossadu

Bratislava, Slovenský spisovateľ 2006

Preklad  Dušan Janák

Ako pri mnohých prekladoch názvov, ani Silvov najnovší špionážny román Agent Mossadu neobišiel najlepšie. Pritom odkaz na originálny názov Prince of Fire je v samotnom deji spomenutý viackrát a priamo súvisí s poslaním hlavnej postavy. Názov tak, žiaľ, zaostáva za knihou a na prvý pohľad ju zaraďuje do kategórie dokumentov.

Zdanie však klame. Kniha voľne nadväzuje na Silvove predošlé romány z prostredia tajných agentov, ktorých hlavným hrdinom je agent Gabriel Allon. Ten si užíva pokojný život v Benátkach ako renomovaný reštaurátor obrazov starých talianskych majstrov. Idylu jeho pokojného života však naruší nečakaný útok priamo v jeho blízkosti – bez varovania je spáchaný atentát na izraelské veľvyslanectvo v Ríme. Rukopis akcie prezrádza prepojenia na legendárnu postavu svetového terorizmu, ktorou je Chálid al-Chalífa, potomok legendárneho rodu Chalífovcov, bojovníkov za práva palestínskeho národa. Toho síce považovali za mŕtveho, avšak vracia sa opäť v plnej sile na scénu a prostredníctvom majstrovského plánu zaťahuje do nebezpečnej hry nielen Gabriela, ale aj jeho najbližších.

Allon však nestratil nič zo svojho kumštu dokonale vycvičeného agenta Mossadu a stáva sa zlosynovi minimálne vyrovnaným súperom. Cestuje inkognito svetom a spolu so svojím o generáciu mladším tímom sa vydáva po stopách teroristu, aby zabránil ďalšiemu krviprelievaniu.

Silva dej postupne graduje a v závere plynule dovedie čitateľa až do strhujúceho finále. Vonkoncom sa mu nedá uprieť zmysel pre napätie, je taktiež vynikajúcim „turistickým“ sprievodcom, samozrejme spôsobom, ktorý je na míle vzdialený od bežne dostupných bedekrov. Tematika palestínskeho boja za sebaurčenie v protiklade k existencii židovského štátu je v tomto románe výraznejšia ako v tých predošlých. Allona mnohokrát zmietajú pochybnosti, vidí na vlastné oči, že utrpenie na oboch stranách je rovnaké, líšia sa len metódy boja.

Autor obratne pracuje s fikciou, ale mnohokrát si „požičia“ aj reálne postavy z histórie: hrdina románu sa dokonca stretáva priamo s Jásirom Arafatom, svetom považovaným za mierotvorcu a martýra, pre mnohých je však synonymom nenávisti, krutosti a otcom novodobého palestínskeho terorizmu. Situácia na Blízkom východe dáva Silvovi v mnohom za pravdu, mnohokrát však o nevine či vine na oboch stranách pochybuje aj samotný čitateľ. Kniha nie je len ďalším špionážnym románom, je aj fundovanou sondou do konfliktu v tejto oblasti zmietanej vojnou.

Michaela Geisbacherová