Recenzia
Veronika Jánošiková
10.02.2016

Agónie. Epizóda - Egon Bondy

Marenčin PT 2015

Ako súbor dvoch noviel vychádza vo vydavateľstve Marenčin PT kniha kultového českého spisovateľa, básnika a  filozofa Egona Bondyho (1930 – 2007). Neprehliadnuteľná obálka s maľbou Stana Bubána vyobrazuje Bondyho, ktorý sa napája z prsa mladej devy, no kniha sa stáva esteticky príťažlivou najmä po otvorení, kde sú okrem textu vzácne čiernobiele fotografie z  obdobia Bondyho pobytu v Bratislave: žil tu od polovice 90. rokov minulého storočia až do konca svojho života (2007). Fotografie zachytávajúce primárne jeho spoločenský život v kruhu priateľov umelcov reflektujú taktiež aj Bondyho osamote a vo chvíľach, keď sa človek zamýšľa nad zmyslom všetkého životného trápenia. Rovnako ako fotografie, aj sám Bondy osciluje v texte medzi láskou k duchu mesta a spoločenskému životu a medzi existenciálnymi útrapami, ktoré svet intelektuála nechtiac prináša.

Krátka novela Agónie, ktorou sa kniha bez predslovu začína, zachytáva Bondyho cestu do Prahy, kde trávi pár dní. S pribúdajúcim vekom si začína uvedomovať čoraz väčšmi starobu – porovnáva ju s  meniacim sa mestom a krajom. Úvahy prepája s históriou a filozofiou. Druhú novelu s názvom Epizóda napísal Bondy pár rokov po prisťahovaní do Bratislavy: v roku 1996. Epizóda je prvou novelou, ktorú napísal v  slovenskom jazyku, a vzhľadom na tematiku – venuje sa duchu „svojho mesta“ Bratislavy – je to priam nutnosťou. Bondy sa v tejto novele síce uberá po starých chodníčkoch mesta, no vnímajúc známe i menej známe miesta jeho očami, sa hlavné mesto akoby stávalo autonómnym životom dýchajúcim vďaka fragmentom rozhovorov, vôní, tancov, úsmevov či každým pohľadom a  krokom. Mesto v  novele ožíva a priam hmatateľne v ňom cítiť ducha Bratislavy 90. rokov. Duch prechádza celou novelou, a  to nielen v  abstraktne ponímanom zmysle, no taktiež sa objavuje tzv. zlý duch. Na základe zážitku, keď každodenná rutinná prechádzka k  Hradu privedie Bondyho k rozhovoru dvoch tajomných mužov, sa následne od priateľa, maliara Laca Terena, dozvedá o  príbehu sochára F. X. Messerschmidta. Ten svoju svetoznámu sériu búst grimás vytvoril údajne zámerne, ako obranu proti zlému duchovi, ktorý ho v  Bratislave mátal. Príbeh Bondyho zaujal natoľko, že sa novela po rozhovore začína prepletať fiktívnymi stretnutiami F. X. Messerschmidta s  rabi Meierom: ten mu pomáhal s  počtom a konšteláciou sôch. Zlý duch, ako ho Messerschmidt nazýval, však v  Bondyho ponímaní nie je konkrétna bytosť. Nová doba, rozmach technických vymožeností, vytrácajúce sa hodnoty, materiálne ponímaný svet atď., to pre Bondyho predstavuje skutočné zlo a cestu k zatrateniu autentickosti života. Bezohľadnosť honby za peniazmi ilustruje Bondy v  príbehu, ktorý je ďalšou líniou novely: narkomanku Veroniku sa snaží zachrániť pred mafiou a drogami.

Kniha predstavuje druhé vydania noviel a je príjemným návratom do starej Bratislavy. Dnes už mnohé zaniklo, no vďaka imagináciám autorov ako Egon Bondy sa vie čitateľ aspoň na chvíľu preniesť do doby, v ktorej to dýchalo autentickým duchom.