Vyhľadávanie
Ismail Kadare: Aischylos, ten veľký smoliar
Bratislava, Kaligram 2006
Preklad Ľubor Králik
Ismail Kadare (1936), najvýznamnejší predstaviteľ albánskej literatúry, básnik, románopisec a esejista patrí od roku 1990 medzi početný zástup nominantov na Nobelovu cenu za literatúru, ktorí nemali to šťastie zavŕšiť nomináciu získaním ceny. Keď sa však v roku 2005 začala udeľovať cena Man Booker International, Kadare sa stal v silnej konkurencii (medzi nominovanými byli Marquéz, Roth, Kundera, Bellow, Grass, Lem) prvým víťazom. Jeho diela boli preložené do vyše 30 jazykov a publikované vo vyše 40 krajinách. Kadare je jedným z mála súčasných autorov, ktorých dielo sa neprekladá do angličtiny z jeho materinského albánskeho jazyka, ale z prekladu do francúzštiny. V roku 1990, necelé dva mesiace pred definitívnym pádom Hodžovho režimu v Albánsku, požiadal totiž vo Francúzsku o politický azyl. Exil vo Francúzsku mu po prvýkrát v živote poskytol príležitosť vyskúšať si svoje literárne remeslo v podmienkach slobodnej tvorby. Roky pobytu v Paríži boli preňho mimoriadne tvorivé, priniesli mu ďalší úspech a uznanie ako spisovateľovi píšucemu v albánčine i francúzštine. Vydal svoje súborné dielo v desiatich zväzkoch, každý v albánskom a francúzskom jazyku. Francúzska spoločnosť mu prejavila svoje uznanie asociovaným členstvom v Akadémii morálnych a politických vied, najstaršej francúzskej inštitúcii z oblasti humanitných a spoločenských vied.
V slovenčine vyšli jeho romány Generál mŕtvej armády (Pravda 1983) a Spiritus (Slovart 2002).
Súbor esejí Aischylos, ten veľký smoliar sa zrodil z autorovej redakčnej a prekladateľskej činnosti pri príprave albánskeho vydania Aischylových tragédií. Kadare inšpirovaný drámami gréckeho zakladateľa tohto umeleckého druhu sa zamýšľa nad rôznymi otázkami súvisiacimi s Aischylovou tvorbou, životom, vtedajšími spoločenskými a politickými pomermi, ktoré jeho tvorbu determinovali. Predstavuje si Aischyla v rozličných situáciách, uvažuje však aj o pôvode gréckej tragédie, jej osude v neskoršom vývinovom období (Rímska ríša, obdobie stredoveku, renesancie a napokon novoveku) a predkladá vlastnú predstavu jej vzniku. Filozofujúc nad kultúrnym a spoločenským kontextom antickej gréckej kultúry všeobecne a literatúry osobitne si Kadare všíma vzájomné ovplyvňovanie národov starovekého Balkánu. Ukazuje nám paralely i rozdiely.
Niekedy nám Stredoeurópanom môžu jeho fabulácie pripadať ako trochu násilné usúvzťažnenie antiky k albánskej histórii, folklóru, zvyklostiam či mentalite. Ťažko však nesúhlasiť s názorom, že Kadareho eseje Aischylos, ten veľký smoliar prinášajú hodnotné podnety pre klasických filológov, literárnych vedcov či teatrológov, ako aj pre všetkých záujemcov o historickú a kultúrnu problematiku Balkánskeho polostrova – nie veľmi vzdialeného, a predsa v mnohom neznámeho.
Michaela Geisbacherová
