Recenzia
Peter Mráz
21.12.2009

Ako čítať traktátovú literatúru 17. – 18. storočia

Ako čítať traktátovú literatúru 17. – 18. storočia, Bratislava, Ústav slovenskej literatúry SAV – Divis Slovakia 2009. Editorka Timotea Vráblová

  Interdisciplinárny výskum je zaklínadlom, ktoré umožňuje získať za peniaze z grantu typograficky výpravnú publikáciu. Ten istý cieľ je možné dosiahnuť aj zoskupením bádateľov z viacerých krajín. Pesimisti, ktorí týmto spôsobom nazerajú na súčasné publikačné možnosti literárnej vedy, by sa ale mohli pri kontakte s najnovšou publikáciou Ústavu slovenskej literatúry SAV Ako čítať traktátovú literatúru 17. – 18. storočia, ktorá nielenže združuje výskumníkov z viacerých umenovedných oblastí, ale aj zo všetkých štátov V4, ironicky pousmiať len na okamih. Zborník zo stretnutia znalcov staršej literatúry totiž nie je len pozlátkou slúžiacou na nakŕmenie tigra zvaného publikačná činnosť. Jeho zázemím je cielený výskum, dlhodobo diskutovaný projekt, ktorého prapodstatou bol workshop na tému traktát.

  Zborník sa skladá z výkladových častí zaplnených interpretačnými sondami slovenských umenovedcov, z príspevku ich českého kolegu a poľskej a maďarskej kolegyne, a z prílohy v podobe prepisu (a prekladu) východiska jednotlivých analýz: spisu O lstech a chytrostech ďábelských, pripisovaného Eliášovi Milecovi, a predhovoru Daniela Sinapia zo zbierky Neo-forum Latino-Slavonicum.

  Erika Brtáňová v príspevku „Milecov traktát“ z literárnohistorického hľadiska predstavila pietizmus ako jeden z kľúčových kultúrno-konfesijných atribútov 17. storočia, venovala sa literárnohistorickému pozadiu vzniku spisu O lstech... a analyzovala konvolút z fondov Kabinetu rukopisov a starých tlačí SAV, ktorého je tento spis súčasťou.

  Jan Malura v štúdii Žánrové aspekty traktátu v literatuře raného novověku poukázal na aktuálnu diskusiu o žánri traktátu v českej literárnej vede, prezentoval výklad komponentov Milecovho spisu cez svoje znalosti historickej poetiky.

  Timotea Vráblová uvažuje v príspevku Satanský motív... nad medzikultúrnym a nadčasovým putovaním tematicko-motivických a funkčných atribútov výstražného textu Milecovho typu a dáva ho do súvislostí s prózou C. S. Lewisa Rady skúseného diabla.

  Lenka Rišková sa v štúdii Názornosť a obraznosť vo výrazovom registri autora textu O lstech a chytrostech ďábelských snaží predstaviť daný text ako logicky štruktúrovaný, argumentačne podporený konglomerát operatívneho a ikonického výrazového aparátu. Poukazuje na jeho persuazívnosť, analyzuje názornosť Milecovej práce s ohľadom na jej adresáta.

  Gizela Gáfriková odhaľuje literárnohistorické a žánrové súvislosti Sinapiovho predhovoru. V štúdii Predhovor Daniela Sinapia k zbierke Neo-forum Latino-Slavonicum diskutuje s podnetmi Jana Maluru, porovnáva Milecov a Sinapiov text, analyzuje Sinapiov predhovor na pozadí dobového recepčného horizontu, vníma jeho intertextovosť a diskurzívnosť.

  Ivona Kollárová sa pripája k predchádzajúcemu príspevku poznámkou Predhovor ako prameň pre odkrývanie dejín knižnej kultúry?, v ktorej napriek očakávaniam vypovedá, že predhovor nemusí byť vždy smerodajným ukazovateľom pre analýzu kontextu, v ktorom vznikol za ním nasledujúci text.

  Barbara Suchoń Chmiel v štúdii Literárnoteoretické traktáty v 17. storočí zoznamuje s tvorbou Mateja Kazimira Sarbiewského. Ukazuje, že mnohými literárnoestetickými a filozoficko-náboženskými atribútmi prestúpený žáner traktátu mal v 17. storočí v Poľsku dôležitú, žiaľ, v neskorších obdobiach poľskej kultúry nedocenenú funkciu.

  Janka Petöczová-Matúšová v príspevku Hudobnoteoretický traktát ako prameň muzikologického poznania oboznamuje s vnímaním traktátu hudobnou vedou, predstavuje jeho vývin v dejinách hudby, pripomína osobnosť Leonarda Stöckela, a takisto funkčnosť traktátu do polovice 19. storočia.

  Mária Dudás, maďarská filologička, analyzuje v štúdii Špecifikácia paleografie a fonológie... anonymný bulharský rukopis z 18. storočia, tzv. damaskin. Vníma ho ako významný prameň dejín bulharského jazyka a skúma cezeň prechod starobulharského literárneho jazyka k novobulharskému.

  Zborník Ako čítať traktátovú literatúru 17. – 18. storočia ukazuje, že interdisciplinárny výskum má význam v rozširovaní poznatkov o hoci len jednom žánri. Medzinárodná diskusia na tému traktát naznačila v stredoeurópskom kultúrnom priestore spoločnú, ale aj produktívne rozdielnu kultúrnu pamäť. Je potrebné ju aj naďalej analyzovať.        

Peter Mráz