Pesimistická prognóza zániku tlačených kníh v elektronickom veku sa síce zatiaľ nenaplnila, no instantná dostupnosť obrovského množstva informácií, ktorú nám ponúka internet, nenápadne formuje podobu knižného trhu. Ani tí najkonzervatívnejší z nás už dnes nehľadajú informácie v hrubých encyklopédiách, ale volia jednoduchšiu a efektívnejšiu cestu prostredníctvom pár klikov či ťuknutí na displej. Posledná tlačená verzia Encyklopedie Britannicy vyšla v roku 2010 a žiadne ďalšie vydanie sa už nechystá.
Ďalšia sféra, na ktorej si internet zgustol, sú zábavné zoznamy rôzneho druhu. Najvyššie budovy, najslávnejšie fotografie, najbizarnejšie zvieratá. Akékoľvek „naj“ si zadáte do vyhľadávača, takmer určite nájdete aspoň jeden (no skôr desať, najmä ak ovládate lingvu francu súčasnosti a zadáte to po anglicky) článok plný zaujímavých faktov s bohatou obrazovou prílohou.
Na pozadí týchto faktov počin vydavateľstva Perfekt veľmi prekvapuje. Roztomilý vreckový formát a sympatická grafika zaujme na prvý pohľad, no, bohužiaľ, obsah nenadchne. Hneď v úvode autor nesprávne predpokladá, že spolužitie ľudí a psov začalo pravdepodobne pred desiatkami tisíc rokov, keď jaskynní muži z neznámych dôvodov spojili svoje sily so svorkou vlkov. Vlk ale nie je predchodcom psa domáceho. Tento častý a povrchný omyl možno napraviť aj bez toho, aby sme museli siahať po hrubých encyklopédiách či odbornej literatúre. Stačí pár klikov a schopnosť rozpoznať vierohodné zdroje v kyberpriestore a dozvieme sa, že predkom psa bola malá šelma psovitá o veľkosti dedinského orieška, ktorá sa dnes pokladá za vyhynutú. Dôvody, prečo tento tvor spojil svoje sily s človekom, tiež nie sú záhadou a možno ich sledovať dodnes. Vzájomne výhodný zväzok priniesol psom jedlo, prístrešok a ochranu a človeku pomocníka pri lovení, pasení a hlasný alarm upozorňujúci na blížiace sa nebezpečenstvo.
Psy, ktoré zmenili svet autor rozdelil do mätúcich kategórií. V kapitole Veda a príroda nájdeme Lajku, ktorá z dôvodu ľudskej márnomyseľnosti úplne zbytočne zahynula v prehriatej družici. Prvého naklonovaného psa, ale aj psy, ktoré so svojimi majiteľmi dobyli svetové póly bez nejakého výrazného príspevku k vede či k poznaniu prírody. Kapitola História a politika začína príbehom Seamana, novofundlandského psa, ktorý zachránil tábor svojich ľudských spoločníkov pred útokom býka počas expedície naprieč severoamerickým kontinentom. Ťažko povedať, čo viedlo autora k zaradeniu tohto príbehu pod hlavičku histórie a nie prírody. Nasleduje plejáda psov kráľov a politikov, ktorí sa niekomu v pravý čas zahryzli do nohy, alebo boli spomenutí vo významnom prejave. Zo všetkých textov vyniká príbeh Becerrilla, španielskeho vojnového psa, ktorý počas conquisty južnej Ameriky odmietol roztrhať nevinnú ženu a precedens pitbulteriérky Dempsey, ktorá mala byť podľa anglických zákonov utratená, aj keď sa ničím neprevinila.
Kvalita textov je veľmi nevyvážená. Sú príbehy, ktoré by si zaslúžili viac pozornosti ako tých sto až dvesto slov, do ktorých ich autor zhrnul a naopak iné, ktoré si pozornosť nezasluhujú vôbec. Texty nie sú písané veľmi pútavo a sú plné fráz a povrchných klišé. Kapitola Umenie a literatúra začína príbehom odvážneho psa waleského kráľa, ktorý zachránil dieťa pred vlkom. Pretože tento príbeh inšpiroval vznik legendy, autor ho zaradil pod hlavičku literatúry vedľa psov slávnych spisovateľov. No rovnako dobre by sa vynímal aj v kapitole o politike (Becerrillo je tiež legendou) či v poslednej časti, ktorá pojednáva o psích hrdinoch. Sem určite patria aj Togo a Balto, záprahové psy, ktoré zachránili odľahlé aljašské mestečko pred epidémiou záškrtu. No pre nich autor vymyslel ďalšiu nič nenaznačujúcu kategóriu Kultúra a dal ich do spolku s filmovými psami.
Posledná kapitolka o slovenských psích hrdinoch z pera veterinára Pavla Fabiana je napísaná štýlom slušnej slohovej práce žiaka základnej školy. Vybral pre nás príbeh prvého slovenského lavínového psa Uda, všestranného záchranára Dnepra a malého orieška Ruma, ktorého majitelia vycvičili na vyhľadávanie ploštíc. Psí čuch a to, čo dokáže v spojení s ľudskou vynaliezavosťou, by si určite zaslúžil zvláštnu kapitolu. V časti o vede sa síce dočítame o psovi, ktorý dokáže vycítiť rakovinu, no v celej knihe nie je ani zmienka o psoch vytrénovaných na vyhľadávanie drog, výbušnín či na označovanie stromov napadnutých kôrovcom.
Obrazová časť knihy tiež veľmi nezaujme, keďže väčšina obrázkov je len ilustračná a nezobrazuje psy, o ktorých je reč. V dnešnej vizuálnej dobe, kedy máme k dispozícii internet a milióny článkov s bohatou a adekvátnou obrazovou prílohou, takáto kniha nemá šancu konkurovať virtuálnej zábave.
Sam Stall je americký autor s veľmi bohatým a bizarným portfóliom. Okrem kníh o domácich miláčikoch zostavil aj knihu citátov s nadávkami, sprievodcu kaviarňami Indiany, sprievodcu kontroverzným seriálom South Park či dielko Tancujeme s Ježišom: zázračné pohyby inšpirované našim Spasiteľom. Píše o všetkom, a tak nejak o ničom. Otázkou je, či má význam takto prísne posudzovať knihu, ktorá bola evidentne stvorená za účelom ľahkej zábavy pri nedeľnej káve. No oplatí sa do nej investovať len preto, že vaše wifi nedosiahne až do altánku v záhrade?
Zbieranie známok či mincí nahradila v dnešnej dobe iná zábava. Zbierame informácie. Väčšina intelektuálnych povolaní je dnes založená na tom, že je potrebné orientovať sa v obrovskom množstve nových smerov a trendov. Pre samotné orientovanie sa často stráca hĺbka. Je tiež potvrdené, že čítanie z papiera a čítanie z obrazovky sú dve rozdielne činnosti, ktoré rozsvecujú v našich hlavách rozdielne lampičky. Nemali by sme preto od tlačených kníh žiadať, aby boli strážcami miznúcej dôkladnosti a hlbokého sústredenia?
Simona Rezníčeková
