Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2012
Pokiaľ si momentálne vyberáte letnú dovolenku, opýtajte sa pre každý prípad, či s vami necestuje Boris Filan. Na jednej strane by ste si azda užili spoločnosť celebritného cestovateľa, na strane druhej by vás nedajbože mohol spomenúť v niektorom zo svojich ďalších pokračovaní cestopisov Svet gombička. Vydavateľstvo Ikar jednoznačne stavilo na veľkého bývalého basketbalistu, textára, dramaturga a scenáristu Borisa Filana. K najnovšej Filanovej knihe Ako išlo oko na vandrovku som si uvaril kvalitný čaj, zabezpečil si dostatok pochutín, ba aj tá cigaretka sa našla, a pustil som sa do čítania. Už z úvodu mi bolo jasné, že ide o žáner, v ktorom momentálne Boris kraľuje, a tým žánrom je beletrizovaný cestopis. A čo ďalej? Grécko, Maroko, Bali, Egypt... Našinec nemá najmenší problém, pokiaľ mu samozrejme nechýbajú eurá v peňaženke, dostať sa do ktorejkoľvek z týchto destinácií a verím, že keď sa po návrate stretne s tetou Irenkou a ďalšími rodinnými príslušníkmi, tak porozpráva príbehy hodné Filanovho pera. V čom je však čaro Filanových „riportov“ z jeho potuliek svetom? Autor dokáže aj tú zdanlivo banálnu situáciu načuchrať nádhernými metaforami, dokáže urobiť rýchly skok naspäť do svojej slovenskej - bratislavskej reality, spojiť zdanlivo nespojiteľné, a tým vytvoriť u čitateľa pocit ľahkého opojenia z textu. Nerád by som sa pasoval za „filanológa“, aj keď termín „filanofil“ som si už v kuloároch vypočul. Ale poďme k meritu knihy.
Kniha sa začína „gréckou anabázou“. Už dlho som nečítal podobný ohňostroj vtipnosti, nenápadných odkazov a profesionálne zvládnutého rozprávačstva. „Ak budete náhodou na Rodose v dedine Psintos, vyhľadajte reštauráciu Pri vodopáde...“ Filan vás tam nielen nasmeruje, ale vám aj popíše tamojšie špeciality tak, že sa vám zduria chuťové poháriky. Ostatne aj v ďalších častiach knihy budete mať pocit medzi šantivým rozprávaním cestovateľa a bedekrom. Môžeme si položiť otázku žánrového začlenenia tejto knihy. Pravdepodobne padnú aj slová o komercii. Avšak po prečítaní celého textu (skúsil som to na jeden nádych) môžem z vlastnej skúsenosti povedať jedno: Filana sa čitateľ pri veľkých dávkach rýchlo preje, ale pri malých dávkach ostáva nedojedený, ako sa hovorí „rozpašmaný“. Jednoducho, Borisove cestopisy sú ako sirény voľne ponúkajúc svoje vnady nešťastnému Odyseovi, ktorý sa vracia k manželke. Kedysi sa hovorilo o cestovaní „s prstom po mape“. Táto kniha vás možno vybudí k tomu, aby ste navštívili Egypt, prípadne aby ste si pri tučnejšej peňaženke vychutnali aj Bali, avšak nesnažte sa pozerať Filanovými očami. Tie sú iba jedny, možno úprimné, možno beťársky zavádzajúce, ale v každom prípade neprenosné
