Vyhľadávanie
Voľakedy mocný oligarcha Sergej Pugačov, ,,kremeľský zasvätenec“, ktorý spoza opony poťahoval nitkami, v roku 2015 prezradil, že ľutuje a vyčíta si manipulácie, ktorými pomohol Vladimirovi Putinovi k moci.
Vyznal sa z toho v jednom z mnohých rozhovorov s novinárkou, dlhoročnou spravodajkyňou agentúry Reuters v Moskve Catherine Belton. Zhovárala sa aj s množstvom ďalších účastníkov udalostí a diania uplynulých tridsiatich rokov v Rusku, ktoré sa odohrávali v kruhoch tamojšej mocenskej elity, politiky, spoločnosti a ekonomiky. Vnímavá, pracovitá a precízna Catherine Belton zhromaždila svoje skúsenosti a poznatky, preskúmala množstvo zdrojov a dva roky spisovala pozoruhodnú knihu Putinovi ľudia.
Pugačov nemusí mať výčitky, nebol jediný, kto Putinovi pomohol. A ani na to nemohol mať dosť síl, hoci patril k najbohatším Rusom. Vlastnil dve lodenice v Petrohrade, najväčšie ložiská koksovateľného uhlia na svete v sibírskej Tuve, bol dominantným vlastníkom prosperujúcej banky Mežprombank, mal nehnuteľnosti v Moskve, Londýne, na Azúrovom pobreží atď. Nebol nijaký baránok. Putina vyniesol hore systém a kľúčovú úlohu zohrala KGB a jeho ,,usilovnosť“ v tomto systéme. Po kolapse Sovietskeho zväzu sa Putin vrátil z Drážďan, kde slúžil ako príslušník KGB, do rodného Petrohradu na pozíciu vicestarostu.
Autorka so znalosťou veci veľmi pôsobivo píše o tejto fáze Putinovho života. Petrohradský prístav sa stal východiskovým bodom spojenectva KGB a organizovaného zločinu, ktoré postupne rozšírilo svoj vplyv na celé Rusko a napokon aj na západné trhy a do tamojších inštitúcií. Bol to odrazový mostík pre úzke spojenectvá Putina, vodcu organizovanej skupiny a obchodníka s monopolom na vývoz ropy cez tamojší terminál. Ich zväzok v podobe siete komplikovaných bartrových a vývozných dohôd sa stal predobrazom fungovania Putinovho Ruska.
V roku 1998 sa krajina zmietala vo finančnej kríze, prezident Jeľcin mal podlomené zdravie. V auguste prišiel krach a po ňom sa na súkromnej večeri zišla skupina dôstojníkov KGB, jeden Američan a bývalý riaditeľ monackej spravodajskej služby Robert Eringer, ktorý podchvíľou informoval FBI. Bol tam aj bývalý riaditeľ KGB Vladimir Kriučkov a jeho poradca, jeden z Putinových prednášajúcich z Akadémie červenej zástavy KGB Igor Prelin. Podľa Eringerových slov práve on oznámil hosťom, že KGB sa čoskoro vráti k moci: ,,Vieme o niekom. Nikdy ste o ňom nepočuli. Nepovieme, kto to je, ale je to jeden z nás, a keď sa stane prezidentom, budeme späť.“
Putin bol už vtedy v Moskve, od júla 1998 na čele FSB (Federálnej služby bezpečnosti, ako sa volala nástupkyňa KGB). Zakrátko sa stal predsedom vlády. Koncom roku 1999 prezident Jeľcin oznámil, že odstupuje a jeho nástupcom sa stáva Putin. V tých časoch skromne hovorieval: ,,Som len manažér. Som nájomná sila.“
Manažér nepochybne schopný. Postupne takmer celá ekonomika podliehala Putinovi. Svojich politických rivalov likvidoval Kremeľ neľútostne, zmocnil sa médií a Putin sústredil moc vo vlastných rukách. Vplyvný bankár s väzbami na bezpečnostné služby autorke knihy povedal: ,,Stal sa vlastníkom kontrolného podielu v celom Rusku... Putin je cár, panovník celej krajiny.“
Ako však po rokoch úpadku zjednotiť národ? Putinovi a jeho prívržencom najmä z KGB bolo jasné, že komunizmus zlyhal. Povedal, že ,,komunizmus zreteľne demonštroval neschopnosť zdravo sa vyvíjať a odsúdil našu krajinu na postupné zaostávanie za hospodársky vyspelými krajinami.“ Vznikol kágebácky hybridný kapitalizmus. Putin sa zaštítil ruskou imperiálnou a pravoslávnou minulosťou, vydal sa na cestu, ktorá rozvrátila zvyšky ruskej demokracie, a krajinu sa pokúsil zjednotiť konfrontáciou so Západom.
Kniha je plná rozprávania o obrovských kšeftoch a podvodoch i bizarných príbehov. Kniha je plná rozprávania o obrovských kšeftoch a podvodoch i bizarných príbehov. Jeden z nich hovorí o Felixovi Saterovi, ktorý síce vyrastal v Spojených štátoch, ale jeho pôvod je v Sovietskom zväze. Pohyboval sa v kruhoch mafie a bezpečnostných služieb oboch krajín. Americkým spravodajským dôstojníkom dodal päť čísel satelitných telefónov Usámu bin Ládina, ktoré získali a poslali cez neho ruskí operatívni dôstojníci z Afganistanu.
A ako skončil Sergej Pugačov zo začiatku tohto rozprávania? Chcel opustiť prepletenec vládneho systému s mafiánskym klanom, z ktorého sa však neodchádza. Najprv ho zbavili firiem. Utiekol do zahraničia. V Londýne musel vyhľadať ochranu britskej protiteroristickej jednotky. Na podvozkoch áut, ktorým sa jeho tri najmladšie deti vozili do školy, našli podozrivo vyzerajúce škatuľky s vyčnievajúcimi drôtmi. Za dverami jeho domu sa naďalej mihá tieň Moskvy.
Putinovi ľudia majú dlhé ruky a veľa peňazí na čiernych fondoch. Aj v zahraničí. Catherine Belton uvádza, že od kolapsu Sovietskeho zväzu odtieklo z Ruska do zahraničia osemsto miliárd dolárov, teda viac, než predstavuje majetok celej ruskej populácie v domovskej krajine. Niečo z toho je určite aj v dedičstve KGB.
Catherine Belton: Putinovi ľudia
Preklad: Peter Tkačenko
Bratislava: Ikar, 2022
