Recenzia
Katarína Mikluščinová
08.08.2017

Ako sa nebáť matematiky

Veľa žiakov a študentov považuje matematiku za neobľúbený predmet. Z matematiky majú traumu, nechápu ju, ba priam nenávidia. Stotožňujú sa s hlboko zakoreneným názorom, že matematika je len pre „niektorých vyvolených, najmúdrejších, najšikovnejších“. Úplne iný pohľad na tento zaznávaný predmet ponúkla uznávaná profesorka Stanfordskej univerzity Jo Boalerová, ktorej kniha Matematické cítenie vyšla v slovenčine v preklade Pavla Briatka.

Táto obsiahla publikácia je cennou príručkou, ktorá pedagógom, rodičom a ďalším zainteresovaným ukázala, ako zmeniť systém vyučovania matematiky a prebudiť záujem o tento predmet. Vychádzala z vlastného rozsiahleho výskumu a práce s tisíckami študentov, čo jej umožnilo vypracovať metódu otvorenej mysle, vďaka ktorej každý študent na hodinách matematiky dokáže uvažovať v matematických súvislostiach a znechutenie z matematiky sa premení na radosť. Poukázala na nevyhnutnosť zmeny systému vyučovania matematiky, keďže veľa ľudí v živote „po škole“ naďalej trpí dôsledkami nesprávnosti v súčasnosti používaných metód.

V deviatich kapitolách, ktoré dopĺňajú prílohy a bibliografia, odkrýva autorka krok za krokom stratégie, ktoré pomáhajú otvoriť myseľ na hodinách matematiky i doma, a zároveň ponúkajú študentom skúsenosti na prebudenie matematického cítenia. Ukázala, v čom sa odlišuje matematika od ďalších predmetov, ktoré používajú pri vyučovaní iné postupy. „Máloktorý študent vníma hodiny matematiky ako priestor, kde možno oceniť jej krásu, klásť premyslené otázky a skúmať sieť súvislostí, na ktorých je matematika postavená, alebo sa naučiť viac o jej využití v praxi.“ Napriek tomu, že znalosť matematických vzorcov pomohla ľuďom prebádať oceány, preniknúť do vesmíru, vyvinúť nové technológie, mnohí naďalej matematiku považujú za nezáživný, mŕtvy predmet, ktorý nemá opodstatnenie pre ich ďalší život.

Hlavnou úlohou, ktorú si autorka vytýčila, je to, aby študenti videli matematiku v širšom kontexte, aby otvorili oči a uvideli pravú matematiku. Preto zdôraznila, že už v predškolskom veku treba podnecovať deti k riešeniu hlavolamov, hier s tvarmi, číslami, vzťahmi medzi nimi. Z mnohých štúdií, výskumov o mozgu vyplynulo, že rozdiel medzi úspešným a neúspešným študentom nie je iba v tom, čo sa učí, ale aj v tom, ako k látke pristupuje. Boalerová zdôraznila, že študentom treba dať príležitosť, aby niečo zisťovali, objavovali, aby sa naučili argumentovať a presviedčať. Autorka predstavila celý rad príkladov, ukážok z riešenia rozmanitých úloh. Na základe dlhoročných skúseností rúca nesprávne postoje a pretrvávajúce mýty, napr. o matematicky nadaných deťoch alebo o tom, že matematika je len o rýchlosti a pamäti... Záverom prináša i skúsenosti ďalších pedagógov, ktorí sa nebáli zmien – od testovania a známkovania prešli k novým metódam, ktoré majú vplyv na výsledky študentov, rast ich sebavedomia, motiváciu aj tvorivý prístup k vzdelávaniu.

Motivačné pravidlá pre matematiku, ktoré Jo Boalerová zrozumiteľne sformulovala vo svojej príručke, sú prínosom pre rozvoj inovatívneho spôsobu vyučovania matematiky v 21. storočí.
 
Katarína Mikluščinová