S tragickými dôsledkami rakoviny sa dnes musí vyrovnávať čoraz viac ľudí. O to väčší záujem vzbudzuje kniha, ktorá o nej hovorí z vlastnej skúsenosti a s istým sebaironizujúcim nadhľadom, čo naznačuje už jej samotný názov Ako sa stať celebritou (Ikar 2015). Napísal ju známy herec Juraj Slezáček v spolupráci so skúsenou publicistkou Silviou Lispuchovou a pridal k nej podtitul Otvorene o zákernej chorobe a hereckom živote.
Protagonista Juraj Slezáček (1943) na margo svojej diagnózy vtipne konštatuje: „Vlastne na ňu prišli náhodne. Mal som problémy s paradentózou, chcel som iba nové zuby – a mám toto…“ S humorom sebe vlastným sa pohráva s faktom, že napriek viac ako päťdesiatročnej úspešnej hereckej kariére v Činohre SND z neho až choroba urobila to, čomu sa dnes hovorí „celebrita“. Lenže stačí zmeniť písmenká, a už to nie je o oslavovanej osobe, ale definícia pocitu, že je to „celevriti“. Nuž, je fascinujúce, keď niekto dokáže nebrať smrteľne vážne ani seba, ani svoje problémy, navyše vie o nich rozprávať s odstupom, ktorý „odľahčí“ vážnu tému a osloví širokú čitateľskú obec.
Hneď v úvodných pasážach sa dozvedáme o hercových zdravotných patáliách, pocitoch i reakciách okolia či o vzťahoch s lekármi, ale aj o tom, ako ho choroba zaskočila po prvý raz už pred rokmi. V stručných kapitolkách, sviežim štýlom a takmer filmovým strihom nám autori približujú Slezáčkovo rodinné zázemie, detstvo v Piešťanoch i cestu k herectvu, keď ho ako sedemnásťročného maturanta prijali na VŠMU v Bratislave. Pôvabné sú spomienky na jeho kamarátov a spolužiakov, neskorších hereckých kolegov či režisérov, ale aj na nezabudnuteľného rekvizitára uja Pavloviča, ktorý výrazne zasiahol do jeho života a dokonca ho zoznámil s neskoršou manželkou, detskou psychologičkou a talentovanou poetkou Jelkou.
O svojich divadelných a televíznych kreáciách sa zmieňuje skôr okrajovo (zaznamenávajú ich skôr fotografie a zábery z rodinného albumu). Výnimkou je jeho azda najpopulárnejšia postava z obrazovky – profesor Blichár z denného seriálu Panelák, do ktorého obsadili aj jeho psíka Clorka, adoptovaného z útulku. Nevyhol sa však kapitole o svojej politickej príslušnosti a organizátorskej či pedagogickej práci. Otvorene hovorí o tom, ako bol predsedom základnej organizácie KSČ v divadle a dlhoročným šéfom Činohry SND.
Mala som šancu sledovať Juraja Slezáčka dlhé roky nielen ako diváčka, ale aj ako novinárka. Obdivovala som jeho herecké umenie, schopnosť aj na relatívne malom priestore vytvoriť plnohodnotný charakter. Len ľutujem, že tých hereckých príležitostí nebolo toľko, koľko by si zaslúžil.
Dnes vzniká veľa biografií hercov. Ale kniha Ako sa stať celebritou je v mnohom výnimočná. Nielenže poskytuje čitateľovi zaujímavý pohľad do zákulisia i súkromia známej osobnosti, ale zároveň inšpiruje jej ľudskou veľkorysosťou, žičlivosťou a nadhľadom za každých okolností. Žiadne nariekanie nad rozliatym mliekom a nezávideniahodnou situáciou. Je v tom kus pohody a nádeje. A to je niečo, čo všetci potrebujeme práve dnes.
