Vyhľadávanie
Forza Music 2014
„...túto náročnú hru autor zvládol suverénne...“
Tucet titulov pre deti a mládež od roku 2000 na konte prozaika Romana Brata svedčí o tom, že mladý čitateľ má v tomto autorovi spoľahlivú oporu. Potvrdzuje to aj „rímska dilógia“ (zatiaľ), ktorú najnovšie autor ponúka odrastenejšej vrstve mladých čitateľov. V jej prvej knihe (Ako naštvať Rimana, 2013) Brat rozohral nápadité gaudium založené na striedaní virtuálnej dejinnej minulosti s horúcim reálom jedenásťročného chalana prežívajúceho svoje každodenné drámy. Tematicky teda kniha obhospodaruje „rímske obdobie“ (zhruba do konca 4. storočia n. l.) na území stredného Podunajska, v ktorom sa realizuje počítačová hra Záhadná cesta do minulosti (hrdina ju dostal ako vianočný darček), a rozprávačskú skutočnosť, v ktorej je piatak Maxo nielen hráč, ale aj postava rozprávajúca svoj príbeh. Knihu autor „naočkoval“ popri detektívnych či dobrodružných zápletkách aj značnou dávkou humoru. Obe tematické roviny vzájomne popreplietal, keď do virtuálnej reality premietol podnety z prítomnosti. Je to však aj naopak: prítomnosť sa nenásilne obohacuje motívmi z minulosti, aby spolu vytvorili súdržný celok. A treba vyzdvihnúť, že túto náročnú hru autor zvládol suverénne a v podstate sa stal nielen nahrávačom, ale doslova spoluhráčom svojich postáv. Jeho autorskú hodnovernosť to však vôbec neoslabilo, naopak, práve vďaka jeho spoluúčasti máme česť s plnokrvným a zázračne priezračným výtvorom.
Na začiatku druhej knihy Ako šlohnúť Rimanovi Dunaj (ilustrácie Peter Pollág) sa šiestak Maxo nehanbí priznať: „Hra bola všade okolo mňa i vo mne.“ Má rozohranú hru so Slovanmi, ktorí vedia lietať a práve prileteli do Podunajska, aby prešli cez rozum Rimanom i Markomanom a ukradli im Dunaj, má nevyrovnaný účet s mafiánskym frajerom Bachratým a s intrigánskymi susedmi Lopúchovcami, zatiaľ čo pod čistým nebom nádejne rozhorenej lásky k spolužiačke Viole sa opäť sťahujú mraky nových intríg a drsných patálií. V historickom plenéri sú nastúpení všetci tí slovanskí Tryskáčovia, Sršni, Hromotĺkovia, Srdcúchovia, Bukvovia, Kostihojovia, Oštinohovia, aby si s Rimanmi zahrali mierový „haksňokop“s „kožeguľou“, ale i rímski Cretenovia/Kreténi či markomanskí Fastfudovia, ktorí v prvom leveli s dôstojným šarmom splnili svoje komicko-fantastické úlohy a ktorí v druhom leveli čakajú na Maxove nové bojové kombinatorické výzvy. Situácia sa navyše skomplikuje i skutočnosťou, že rovnakú hru vlastní aj nečestný spoluhráč a sok Lojzo Bachratý, ktorý sa neštíti zo sebectva i z prostého kazisvetstva pokaziť cnostnému Maxovi nielen radosť z hry. A tak poctivý Maxo bude mať čo robiť, aby spolu s autorom rozohral so šarmom a veselosťou aj druhý level a naplnil ho rovnako zaujímavým dejom a fantazijným dôvtipom ako prvý. A to sa nepochybne podarilo: neohrabaní Slovania nielenže prekabátia namyslených Rimanov, ale neprehlúpia si ani schopnosť lietať, ktorej tajomstva by sa zradní Rimania stoj čo stoj chceli zmocniť. Bratovi pravdepodobne ani o viac nešlo: nezaťažuje fantazijnú látku nadbytočným historizovaním, všetko postaví na dramatických a pritom často komických situáciách, ktoré sa plynulo rozvíjajú v paralelne bežiacich logických líniách.
Ani v rovine reálneho príbehu Maxa sa čitateľ nedočká nejakých krkolomných zvratov: citlivý chlapec rieši svoje problémy poväčšine sám a logicky, no je očividné, že jeho problémy nie sú len jeho problémami. Skadesi spoza napínavého príbehu nadľahčovaného komickým slovníkom a karikatúrnou dikciou dávajú o sebe vedieť predovšetkým sociálne otázky dnešnej mládeže (šikana, záškoláctvo, porno, drogy, krádeže, znecitlivenie, zľahostajnenie k osudom iných), ktoré napokon zastreší hrdinova znepokojená otázka: „Prečo jestvuje zlo?“ V obidvoch Bratových knihách je zjavne zakázané moralizovať, poučovať, mudrovať. Napriek tomu možno bez bázne a hany povedať, že sú to knihy vystavané na etike, vzdelaní a nevnucujúcej sa múdrosti. A ak by sme boli ochotní tieto knihy prečítať aj ináč ako z pozície nedospelého čitateľa, z ich ironizujúcich kontextov sa nám vynoria aj onakvejšie otázky, aby sme boli nielen oddýchnutí od nášho ťažkého života, ale aj zúčastnení na jeho uľahčovaní.
