Vyhľadávanie
Niektoré detské knihy sú nadčasové a stanú sa legendami. Hoci spisovateľka Hana Ponická (1922 – 2007) mala istú dobu zakázané publikovať, jej dielo prežilo. Deti rokov osemdesiatych si síce žiadnu z jej kníh kúpiť nemohli, no tým ďalším by v knižniciach chýbať nemala. Jej najznámejšími príbehmi pre deti sú knihy o Štoplíkovi, ktorý má dnes už neuveriteľných 53 rokov, ale ostáva rovnako aktuálny ako v rokoch, keď sa s ním deti stretli prvýkrát.
Koho teda možno nazvať Štoplíkom? Určite niekoho malého! Niekoho, kto sa zmestí trebárs aj do vrecka! A Štoplík, teda malá korková zátka, sa tam určite zmestí aj so svojou baretkou. Kým v prvej knihe bol Štoplík škôlkar, vo voľnom pokračovaní Ako Štoplík do školy chodil – nechodil (Forza Music 2014) nosí na chrbte prvácku školskú tašku. Malý hrdina reflektuje ľudské vlastnosti, a tak je občas bojazlivý, utáraný, neposlušný, bezprostredný, ale aj dobrosrdečný – rád pomôže, aj keď to nie vždy dobre dopadne. Štoplíkovým domovom je detská izba u Ivka a Fedora a okrem nich má ešte plno kamarátov. Občas sa na neho pani učiteľka alebo iní dospelí hnevajú, keď vymýšľa rôzne „vylomeniny“, ale deti ho o to viac milujú, pretože hovorí ich jazykom a nikdy sa s ním nenudia. V škole rád vyrušuje, a keď raz príde neskoro na hodinu oknom, dostane za to až tri zlé body od pani učiteľky! Na druhej strane zabaví deti v školskom klube, alebo krotí leva v ZOO a pestuje slnečnice. O dramatické situácie v knihe nie je núdza. Štoplík občas doplatí na to, že je taký maličký, a jedného dňa sa stratí. Hľadajú ho všetci kamaráti a celé mesto. Všetkým chýba! Zatiaľ čo on je omylom zavretý v posteli medzi knihami a aby sa nenudil, kým ho nájdu, naučí sa čítať a písať.
Hoci sú kapitoly pomerne krátke, nechýba im dynamickosť a kniha pôsobí ucelene. Okrem Štoplíka sú ostatné postavy reálne, a tak deti veľmi ľahko uveria, že aj táto malá postavička naozaj žije. Keď sme s ním, máme pocit, že sa nachádzame v krásnom svete, kde sa všetko dobre skončí a všade je veselo. A to je to, čo deti mladšieho školského veku, pre ktoré je kniha určená predovšetkým, potrebujú. Spolu s vynikajúcimi pôvodnými ilustráciami Boženy Plocháňovej, ilustrátorky mnohých detských kníh, je kniha o Štoplíkovi hodnotou, ktorá by nemala chýbať v žiadnej detskej knižnici. Spisovateľkin cit pre jazykový prejav blízky malému čitateľovi by mali obdivovať aj ďalšie generácie. A keď deti knihu dočítajú, možno uveria, že niekde v ich detskej izbe tiež žije ten „ich“ malý Štoplík, ktorý môže byť ich kamarát – hoci aj vymyslený.
