Recenzia
Jana Túry Kopčová
06.08.2013

Ako z cukru – Zuzana Golianová

Marenčin Pt 2013

Vykresliť príbeh na malom rozsahu a ukončiť ho navyše pointou je ťažké. Napísať dobrú poviedku je veľmi ťažké. Mnohí sa o to pokúšajú. Niektorým sa to podarí, iným zase nie.

Vyštudovaná dramaturgička Zuzana Golianová vo februári tohto roku predstavila svoj knižný debut – zbierku trinástich poviedok s názvom Ako z cukru. V rozhovore pre jeden slovenský denník priznala, že ich písala viac ako tri roky. Svoje texty konzultovala s Milanom Lasicom a výňatky z jeho mailových odpovedí uviedla i na zadnej strane knihy. Všetky tieto informácie predpovedajú kvalitných stošesťdesiat strán. Je to však skutočne tak?

Ústrednou témou sú vzťahy. Najčastejšie medzi starším a ženatým mužom a jeho mladou milenkou (napr. poviedky Ako z cukru, Infúzia). Autorka hneď v prvej poviedke, podľa ktorej je pomenovaná i celá zbierka, načrtne problematiku celej knihy. Vzťahy sú ako cukor: ten sa síce roztopí, no chuť po ňom pretrváva. Hrdinkami sú ženy. Milujúce, čakajúce, túžiace byť tou prvou v partnerovom živote. Pocity sklamania a spomienky sa niekedy zhmotnia do starého gauča (Z dreva) či do obyčajnej žehliacej dosky (Popoluška a zviera). Dočkajú sa tieto hrdinky vytúženého happyendu alebo sa vzťahy skončia rozchodom?

Tematika vzťahov bude vždy čitateľsky populárna. Jej literárna kvalita a atraktivita však závisí aj od spracovania. Prepojiť vlastnosti cukru (jeho rozpustnosť a následné „zmiznutie“, no pretrvávajúcu chuť) s nenaplnenými vzťahmi, na ktoré sa však nezabúda, je vynikajúce. Takisto i dialógy medzi postavami sú uveriteľné a dobre zvládnuté. V tejto zbierke poviedok však cítiť až priveľkú snahu o kvalitné zvládnutie textu. Niektorými vetami typu: „Odpísala dôležito ako primár Sova a začala sa prehrabávať v šatníku ako Carrie Bradshawová“ alebo „… vymenúval pán opát s odhodlaním Jamieho Oliviera“ akoby chcela sebe i čitateľom dokázať, že píše zľahka a vtipne. No práve to jej neraz chýba. Ľahkosť. Niektorí spisovatelia ju majú, iní sa ju naučia a mnohí touto vlastnosťou nebudú disponovať nikdy. Golianová plánuje napísať román. Treba len veriť, že práve v ňom uplatní svoje silné a potlačí slabšie spisovateľské stránky.