Recenzia
Eva Ťapajnová
11.11.2005

Albert? Horší ako čert!!! - Ole Luns Kirkegaard - O tínedžeroch pre tínedžerov

O tínedžeroch pre tínedžerov

Ole Luns Kirkegaard

Albert? Horší ako čert!!!

Bratislava, SPN – Mladé letá 2005

Preklad Ib Rosenkaer Hansen

Príhody šikovného a prefíkaného chlapca Alberta by mali potešiť najmenších, ale predsa zdatných čitateľov. Autor im ponúka cestu ani nie tak do fantastického, skôr do priveľmi skutočného sveta chlapcovej rodnej dediny. Ako to už v bohatierskych rozprávkach býva, čoskoro prerastie jej pomery. Keď sa Albert nabaží vylomenín s najlepším kamarátom Egonom, usúdi, že najlepšie bude odplaviť sa v starom sude tam, kam ho zanesie miestny potok.

Do tohto miesta je knižka trochu jednoduchá a možno až nezáživná pre deti zvyknuté na omnoho bohatšie a viacvrstvové zápletky. No keď sa Albert dostane do rúk vreckového zlodeja a v jeho zajatí až na mestský jarmok plný rôznych atrakcií a lákadiel, aj opis aj spád deja sa zrýchli. Večne karhaný Albert narobí na jarmoku namiesto škody a neplechy veľa chytráckych a priam hrdinských kúskov.

Dánsky autor Ole Luns Kirkegaard sa nemienil vyrovnávať s vlastnou realitou dospelého, netransformuje a nepodáva ju malým čitateľom prikrášľovanú zdrobneninami. Miestami pridá jednoduché, pre malého čitateľa pochopiteľné prirovnania, ale niektoré sú také ošúchané, že naše deti veru do krajšej krajiny, ako tej domácej ani neprivedie. Stereotypný je aj autorov zmysel pre zjednodušovanie skutočnosti – zlodejmi môžu byť len Cigáni, ráno počuť z domov hádky a ženy musia mužom variť kávu, lebo tí sa z postele ináč nepostavia. Trochu hrubé výrazy pôsobia neotesane. Natíska sa mi otázka, či má byť malý čitateľ konfrontovaný s odmietaním a invektívami ešte aj v knižke určenej pre neho. Hoci je možno aj na osoh, keď sa dieťa  s takýmto „reálnym vyjadrovaním“ stretne aj v literatúre, aspoň sa necíti podceňované a diskriminované ešte aj rozprávkovými knihami a takto získa aj vhodnejšiu životnú prípravu.

Po autorovom krajanovi Andersenovi by som siahla radšej. Hoci aj uňho vyčnievajú z textu tragickosť a sociálna realistickosť veľmi razantne, predsa rozprávačsky a tematicky obohacujú. Možno sú nám Dáni vzdialení, možno sú málo poetickí a veľmi ostrí pre našu jemnú „slovanskú dušu“. Alebo sme si možno až priveľmi skrášlili a „scenzurovali“ pokladnicu slovenských ľudových rozprávok, ktoré sa s fantastickými svetmi príliš „nebabrali“ a podávali ich niekedy s drsnosťou im vlastnou.

Eva Ťapajnová