Vyhľadávanie
Bratislava, Ikar 2011.
Preklad Jana Marcelliová
Ak veľa čítate, musíte ho poznať. To meno však poznáte z tlače, médií, rebríčkov najkupovanejších kníh, aj keď veľa nečítate; každé jeho nové dielo totiž vyletí na Parnas ako raketa. Paulo Coelho je symbol, úkaz, stálica na literárnom nebi, ktorá však nemá nijaké mimoriadne atribúty, nepíše iným ako zrozumiteľným ľudským jazykom, nezobrazuje iné ako hlboko ľudské témy. V niečom je iný, ale v čom, na to doteraz neprišli ani najväčší literárni experti.
V tomto duchu je napísané aj dielo Alef (O Aleph), ktoré zasahuje do takých výšin či hĺbok doteraz neprebádanej ľudskej mysle, až vás z toho mrazí. O schopnosti prežiť minulé životy či nazrieť do budúcich písali už mnohí vedci či spisovatelia, no ani jeden z nich neprecítil, nespracoval a neprerozprával základné ľudské pravdy tak ako Coelho. Mottom diela je myšlienka: Každý koniec vám ponúka možnosť nového začiatku. Každá smrť, každý zmar, každé zlé rozhodnutie je možnosťou, ako sa nevzdať, skúšať znova a dávať šancu sebe i ľuďom okolo seba, aby prešli svoju púť nanovo, čistejšie a poctivejšie.
Väčšina spisovateľov píše vraj po celý život iba jednu knihu. Môže ju rozdeliť do päťdesiatich zväzkov s rozličnými názvami, dať hlavnému hrdinovi vždy iné meno a obkolesiť ho ľuďmi či dosadiť ho na púšť, dielo je to isté. Podobne tvorí aj Coelho, ale jeho kniha je chvályhodne a pozitívne tá istá. Vždy je o ľudskosti, slabosti a odpúšťaní, o schopnostiach ľudského ducha povzniesť sa nad všetky malichernosti a dokázať nemožné. Coelho sa nikdy netajil silným príklonom k spiritualite. Aj o tom je Alef – bod, kde je všetko v rovnakom čase na rovnakom mieste. Cez tento bod je hrdina schopný prežiť svoj osud kdesi v časoch stredovekej inkvizície, odsúdiť na smrť dievča, ktoré neobcovalo s diablom, iba sa zaľúbilo do duchovného, precestovať tri kontinenty Trans si bír skou magistrálou, milovať krásnu Hilal nadpozemskou láskou a porozumením, byť ženou z minulosti, byť mužom z prítomnosti, byť slabý, silný, zrádzať a odpúšťať, milovať a veriť. Tak možno žiť v duchovnom, paralelnom svete, kde sú čas a priestor večné a stále prítomné. Coelhovo dielo nie je pre plytké duše – tak ako lesná cestička nie je pre obrnené transportéry.
