Vyhľadávanie
Ako sa vracia do reálu
Taňa Lucká: Alkoholičky, Bratislava, Ikar 2009
Takzvané bežné ženy dneška sú natoľko ubité dennou drinou, že chcú aspoň v literatúre nájsť niečo vznešené, pri čom srdce hupká vozvysok. Takzvaný ženský román býva preto zasadený do exotických krajín alebo aspoň do exotických spoločenských kruhov. Prejdime významným mlčaním literárnu kvalitu týchto románov, ktorých stránky v súčasnosti obracia najviac žien na Slovensku - a Timrava sa obracia v hrobe.
Uprostred tejto intelektuálnej anorexie sa pred pár dňami zjavilo (zatiaľ posledné) dielo publicistky Tane Luckej s jednoznačným názvom Alkoholičky. Nepredstavuje nám žiadne úspešné podnikateľky či krásky z móla, obliehané ctiteľmi, ani ukrivdené intelektuálky, nalievajúce na chate v horách voňavý čajík do kvietkovanej šáločky po babičke. Hrdinky Tane Luckej sú ženy, ktoré život pritlačil k múru a ony nenašli iné východisko, iba vyšmyknúť sa z reality. Teda napiť sa. Takáto kniha iste nebude zaradená do odporúčaného čítania školskej mládeže, hoci by jej mala čo povedať. Možno však po nej siahne žena, ktorá chce prestať piť, alebo taká, ktorá má alkoholičku v rodine.
Začne sa to nevinne, zopár pohárikmi v spoločnosti, po ktorých sa žena cíti uvoľnenejšia, možno aj príťažlivejšia. Hrdinky Luckej dielka začnú tiež tak. Túžbu po zabudnutí v každej z nich umocní silný citový otras. S každým ďalším pohárikom sa rýchlejšie opijú, rýchlejšie podľahnú závislosti a rýchlejšie sa zdevastujú. Jedinou liečbou je abstinencia až do smrti. Túto pravdu bolo treba podčiarknuť v diele výraznejšie, no autorke Alkoholičiek to možno prepáčiť, lebo nemá s alkoholom problémy. Pozná však mnohé také ženy. Luckej dielo trpí na neživotnosť dialógov. Jednej z hrdiniek dcéra hovorí: „Čaká ťa doživotná striktná abstinencia", Ema: „Som totálne frapovaná", Kora: „Prepáčte moje, nad vaše očakávanie búrlivé antrée." (Antrée sa po francúzsky píše entrée a ak to neviem, tak to slovo nepoužijem, alebo sa opýtam znalca. A to nie je jediná chyba v texte.) Naozaj bežné ženy takto rozprávajú? Že by to ten alkohol?... Svojou knihou chcela Lucká pomôcť ženám v zápase o návrat do reálu, posmeliť ich, že nie sú samé a na okraji spoločnosti.
Podľa najnovších výskumov ľudia v strednom veku čítajú len raz za týždeň. Ak to však náhodou budú práve Alkoholičky a oslovia aspoň jedného čitateľa, Taňa Lucká svoju úlohu splnila.
Martin Grbjar
