Vyhľadávanie
Egon Caesar Conte Corti: Alžbeta. Zvláštna žena
Bratislava, Ikar 2008
Preklad Mária Vilikovská
Príbeh mladej rakúskej cisárovnej známej ako Sisi zostavil autor, špecialista na históriu rodu Habsburgovcov, podľa písomných pozostalostí, zo súkromnej korešpondencie, z denníkov jej dvorných dám a tiež z denníkov jej najmladšej dcéry Valérie, ktorú mala Alžbeta najradšej zo svojich detí. Alžbeta pokladala Valériu za svoju priateľku a dôverníčku. Neskrývala pred ňou ani najtajnejšie myšlienky a pocity. Autor odhaľuje nielen príjemné vlastnosti cisárovnej, ale aj Alžbetine chyby a maniery, o ktorých sa do rakúskeho vydania tohto diela roku 1934 verejne nehovorilo. Odvtedy si cisárovnú mohlo obľúbiť vďaka 44 vydaniam tohto diela niekoľko generácií po nemecky hovoriacich čitateľov, ale aj anglických, francúzskych, talianskych, dánskych...
Na pozadí načrtnutej politickej situácie rakúsko-uhorskej monarchie v 19. storočí spoznávame Alžbetiných rodičov, súrodencov a predkov. Po narodení malej Alžbety (na Štedrý deň 1837) je ešte v krátkosti spomenuté jej spokojné detstvo v bavorskom kniežacom sídle pri nádhernom Starnberskom jazere neďaleko Mníchova. Príbeh sa však začína až po stretnutí Sisi s rakúskym cisárom Františkom Jozefom I. a po ich zásnubách, keď je už isté, že sa stane rakúskou cisárovnou. Po svadbe Alžbetu zavalia ju všelijaké starosti s audienciami, slávnosťami a udomácnenie na dvore jej neuľahčí ani svokra – arcivojvodkyňa Žofia. Bola jedným z dôvodov, prečo mladá cisárovná vždy, keď mohla, utekala z Rakúska. Útechu nachádzala v Uhorsku. Zbožňovala maďarský národ, kultúru, prírodu, aj jej najbližšia priateľka a dvorná dáma Ida Ferenczyová, ktorá prežila po cisárovninom boku veľa rokov a poznala ju najlepšie zo všetkých, pochádzala z Uhorska. Jedine jej manžel František Jozef, s ktorým Sisi prežila úprimnú a pravú lásku až do svojej tragickej smrti (rukou anarchistu 10. septembra 1898), bol dôvod, prečo sa vracala do Rakúska. Čoraz častejšie prepadala depresiám, pre verejnosť však boli prísne tabu. Až po narodení najmladšej dcéry princeznej Valérie sa Alžbeta znova začala tešiť zo života. Dôvod bol prostý, vybojovala si právo, aby si mohla dcéru ponechať pri sebe. O staršie deti sa hneď po ich narodení starali dvorné dámy. Často vo svojom denníku spomína smrť a píše o nej ako o vykúpení. Po samovražde jediného syna, následníka trónu Rudolfa, a vydaji jej drahej dcéry Valérie sa Alžbeta utiahne do súkromia a už vôbec sa neukazuje na verejnosti a úplne odmieta jedlo. Hovorí sa o zlom duševnom stave cisárovnej. Pomaly stráca u ľudí popularitu, o ktorú však nikdy nestála. Stáva sa z nej samotárka a čudáčka, píše básne a stále pomýšľa na smrť...
Autentickosť príbehu vyvoláva u čitateľa hlbokú empatiu, má pocit, že pozná Alžbetu a rozumie jej pochmúrnym myšlienkam, hoci navonok sa jej život javil ako rozprávka krásnej princeznej po boku milovaného manžela. Skutočnosť však bola iná.
Petra Fülőpová
