Vyhľadávanie
O mŕtvej babe v dobrom
Amen, zabil babu kamen, Martin, Vydavateľstvo Matice slovenskej 2007
Literárny kritik, publicista a rozhlasový redaktor Peter Glocko ml. sa v knihe Amen, zabil babu kamen zaoberá problematikou humoru predovšetkým v dielach tradične zaraďovaných do ľudovej slovesnosti. Glocko s humornou ľahkosťou pristupuje k zvolenej problematike, ktorá by zniesla aj systematickejší výskum. Svoje zámery hneď v úvode prezentuje čitateľsky ústretovým gestom: „Pozývam vás na túlačky šírym svetom írečitého humoru našich ostrovtipom obdarených predkov. Svoje rozprávanie venujem najmä všetkým šibalom a figliarom, čo po meči alebo po praslici zdedili vzácnu schopnosť rozsievať radosť a liečiť smiechom“. Túto ležérnosť a komunikatívnosť sprievodcu špecifickou témou, ktorú Glocko čitateľom prisľúbil, aj dodrží. Publikácia obsahuje desať popularizovaných esejí, v ktorých Glocko pozoruje humor a smiech v dobových premenách približne od konca stredoveku až na prah súčasnosti. Pričom ťažisko jeho pozorovaní možno situovať do 18. a 19. storočia. Najskôr sa však vyrovnáva s pojmom humor. Jeho teoretické reflexie o humore majú len sprievodnú povahu a opierajú sa najmä o podnetné články Vladimíra Pevného publikované v Slovenských pohľadoch a postrehy M. M. Bachtina o ľudovej kultúre stredoveku a renesancie. Na báze literárnoteoretickej kategorizácie sa Glocko pokúša vymedziť i jednotlivé žánre, ktoré implikujú humor.
V interpretačných kapitolách, ktoré sú naozaj veľmi názorné, nielen vzhľadom na množstvo ukážok z textov ľudovej slovesnosti a pôvodnej literatúry, ale aj vďaka počtu ilustrácií a fotodokumentačného materiálu, Glocko sleduje najprv korene ľudového humoru na Slovensku. Zaujíma ho najmä vzťah textov folklórneho charakteru s „uvedomelou literárnou tvorbou“. Podnetom k jeho zamysleniu sa stáva nesporný fakt, ktorý vyjadruje slovami: „humor musel prejsť strastiplnú cestu vo vedomí našich dejateľov, národovcov i zberateľov, kým sa začal akceptovať z hľadiska historického, ale aj umeleckého“. Glocko si všíma rovnako základné súradnice humoru v pôvodnej slovenskej literatúre. Začína v 18. storočí Bajzovým „zmyslom pre humor“, ktorý sa prejavil dielom Veselé účinky a rečení (1795). Potom sa osobitne venuje prísloviam a porekadlám, žánru rozprávky a spôsobom vytvárania humoru v českom kultúrnom a literárnom prostredí.
Pri čítaní Glockovej knihy miestami nadobúdame dojem jej koncepčnej neujasnenosti. Harry Potter tu svieti vedľa Boženy Němcovej a Jozefa Ignáca Bajzu. Namiesto analýz literárnych textov sa prezentuje ich komentované čítanie a namiesto citácii niekedy ich celé transkripcie. Zdá sa, že Glocko neponúka kontinuitu humoristickej stratégie písania z historického hľadiska literárneho vývinu. Jeho prístup k téme je v konečnom dôsledku výberový. Avšak široký záber autora oslabuje hĺbku prieniku do zvolenej problematiky. Autorský zámer Petra Glocka ml. súvisí s podstatou humoru. Kniha Amen, zabil babu kamen napĺňa jednak ambíciu zabaviť čitateľa a súčasne cieľ popularizovať zaujímavú tému, čo je celkom v poriadku.
Jaroslav Vlnka
