Na širokom území, oddeľujúcom steny newyor-
ských mrakodrapov od múrov haličských štet-
lov (typ mesta so židovským obyvateľstvom), sa
odohráva aj kniha rešpektovaného rakúskeho
reportéra Martina Pollacka (1944) Americký ci-
sár (preklad Michal Hvorecký). V jeho podaní sa
tento priestor mení na krajinu priekupníkov, ľsti-
vých úradníkov, šmelinárov, falošných agentov,
prevádzačov, špehov, kše árov, udavačov a iných
podvodníkov, ktorí neváhali využiť masovú vy-
sťahovaleckú vlnu na vlastné obohatenie. Na prí-
klade individuálnych príbehov odhaľuje Martin
Pollack sofi stikovanú mechaniku podvodov, ktorú
na neinformovaných vysťahovalcov využívali
bezškrupulózni obchodníci, neváhajúci zneužiť
krajnú životnú situáciu obetí na svoj ekonomic-
ký prospech. Jedným z vrcholov priekupníckeho
cynizmu je lož o Americkom cisárovi, zvrchova-
nom vládcovi Nového sveta, ktorý blahosklonne
udeľuje povolenie na pobyt žiadateľom ešte na
území Haliče – stačil jeden fi ngovaný telefonát
priekupníka priamo z kancelárie do sídla vládcu.
Pre chudobných a často negramotných Haliča-
nov bola táto scéna potvrdením dôveryhodnosti
fi ktívneho sprostredkovateľa.
Kľúčovými bodmi vysťahovaleckej odysei
boli mestá ako Krakov, Ľvov, Ivano-Frankivsk
či Wadowice, v ktorých imigrační „agenti“, často
násilným spôsobom, vybavovali fi ktívne žiadosti
o pobyt, prácu alebo palubný lístok. Zvláštnu úlo-
hu zohral na ceste za oceán Osvienčim, pokojné
haličské mestečko a významný železničný uzol,
ktorého hlavná tragická úloha však mala v deji-
nách 20. storočia ešte len prísť.
Titul, ktorý popisuje procesy masovej migrá-
cie sa dnes, prirodzene, neubráni viac či menej
priliehavým paralelám so situáciou v Európe.
Podozrenie z dobre premysleného autorského
plánu, ku ktorému zvádza fakt, že publikácia bola
u nás uvedená v čase hibernujúcej migračnej krí-
zy, vyvráti letmý pohľad do tiráže: v nemeckom
origináli vyšla kniha v roku 2010. Predstave,
že autor a vydavateľ žili v tom čase v predtuche
budúcich udalostí, sa neubráni len ťažký konšpi-
rátor. Vstup knižky na slovenský trh však treba
jednoznačne privítať práve v čase, kedy sú bývalé
ohniská exodu – vrátane Slovenska – súčasťou
sveta, do ktorého migračné vlny smerujú. V prípa-
de kľúčového stredoeurópskeho autora sa dá toto
pozorovanie zakončiť jediným slovom – konečne!
