Recenzia
05.01.2016

Amnestia, ktorá rozpútala peklo - Radovan Dunaj

Kniha Amnestia, ktorá rozpútala peklo (Dixit 2015) je po Pruhovaných beštiách druhým literárnym počinom Radovana Dunaja v priebehu troch rokov. Námetom tohto „trileru inšpirovaného skutočnými udalosťami väzenskej vzbury“ – ako charakterizuje vyše dvestostranovú publikáciu jej obálka – sa stalo dianie vo väznici Pevnosť v  časoch, keď sa vtedajší prezident rozhodol udeliť niektorým trestancom amnestiu. Ďalší väzni sa však nedokážu zmieriť s tým, že nepatria k vyvoleným a na nich sloboda nečaká. A  to sa nemôže skončiť inak než zmieneným peklom...

Radovan Dunaj zakomponoval do príbehu to, čo patrí k dobrému trileru – napätie, prekvapivé momenty, rýchly spád deja; to všetko je okorenené faktom, že vychádzal zo skutočných udalostí, ktoré sa odohrali v  rokoch 1986 – 1990 za bránami väznice v  Leopoldove. Kniha vyvoláva dojem reálneho svedectva o  brutálnych činoch väzňov, ktorí sa často menia na bezduché stroje na zabíjanie. Treba očakávať „drsné“ pasáže, psychologicky prepracované momenty aj kriminálne činy už odsúdených mužov súvisiace so zdanlivým pocitom bezprávia.

Druhé Dunajovo dielo však možno považovať aj za sondu do politických udalostí v Československu v 90. rokoch minulého storočia, a teda ponúka dostatok priestoru na prípadnú reflexiu o tom, či bolo udelenie amnestie pre takmer 700 väzňov vôbec správnym krokom. Zároveň tak prináša možnosť posúdiť postupy vtedajšej vládnej garnitúry a orgánov činných v trestnom konaní v súvislosti so zásahom proti krvavej väzenskej vzbure, ktorá si vyžiadala aj obete na životoch.

Hoci je publikácia inšpirovaná skutočnými udalosťami, istým sklamaním môže byť, paradoxne, jej slabá faktografická nasýtenosť. Slovenský knižný trh prežíva v uplynulom období rozmach románov založených na skutočných udalostiach. Ich námetmi sú napríklad údajné nekalé praktiky tajných služieb, politické prešľapy či justičné omyly s dosahom na bežných občanov. V  mnohých prípadoch tieto diela obsiahnu zmienenú pridanú hodnotu v podobe explicitných faktov, ktorých však v Dunajovej knihe mnoho nenájdeme.

Za pozitívum treba jednoznačne považovať okrem dobre spracovaného príbehu bez zbytočných hluchých miest a s vierohodnou väzenskou atmosférou aj grafickú úpravu obálky, ktorá plne korešponduje s  obsahom. Tí, ktorí mali možnosť čítať Dunajove Pruhované beštie, istotne ocenia toto voľné pokračovanie s otvoreným koncom.