Recenzia
Eva Ťapajnová
17.05.2006

Aňa Zipsaňa - Jacqueline Wilsonová - Vítame jar s knižkou

Vítame jar s knižkou

Vítame jar s knižkou

Jacqueline Wilsonová

Aňa Zipsaňa

Bratislava, Vydavateľstvo Slovart 2005

Preklad Andrea Žačoková

Ružová knižočka o Ani Zipsani patrí do rúk malých, ale zdatných a vnímavých čitateľov. A keďže je taká jasne ružová, najmä do dievčenských. Autorka v nej veľmi citlivo a jemne, zároveň však priamočiaro a bez okolkov píše o trampotách malej Ane, ktorá rastie bez otca, s dušičkou otrasenou spomienkou na nahnevaného otčima. Dievčatko sa uzatvorí pred okolitým svetom aj pri ďalšom maminom pokuse o spolužitie s mužom, a keďže o maminu lásku sa nemieni deliť s niekým iným, kto bude navyše určite zlý, odmietne citové prejavy a prestane rozprávať. Anulkin smútok a strach z nového, čo už podľa nej nikdy nemôže byť dobré, pomôže prekonať jej nevlastná prababička. Prihovorí sa jej rečou bábik, ktoré zbiera. Prísna a staromilská pani si získa srdce dieťaťa, ktoré sa jej ale na oplátku veľmi zíde pri riešení jej zdravotných problémov. Platí tu, že mladosť a štebot oživujú, no staroba a skúsenosť vedia usmerniť.

            Jacquelin Wilsonová napísala príbeh pre školáčky a školákov, ktorí často sami prežívajú rodinné krízy alebo často sú ich bezprostrednými svedkami. Je obdivuhodné, že autorka sa rozhodla opísať práve ťažké chvíle detského života, ktorý by mal byť v ideálnom prípade naplnený len harmóniou a rozprávkami s dobrým začiatkom, stredom i koncom. Nebojí sa hovoriť aj o zložitých vzťahoch, o ktorých si dospelí často myslia, že ich detský rozum nedokáže pochopiť. Wilsonová ich podáva prijateľným a ľahkým detským štýlom, ktorý pohládza i smutnú dušu. Navyše roztápa múr moderných predstáv, ktoré naruby rozbili rodové stereotypy a dovolí dievčatku, aby prejavilo svoje dievčenské záľuby, aby malo rado bábiku Barbie a prejavilo sa ako emóciami naplnené dieťa, ktoré so svojimi citmi nehazarduje. Knižočka je smutná, no krásna. Upozorňuje i na vytrácajúci sa vzťah detí ku generácii starých a prastarých rodičov, ktorí sú dnešnému svetu a rodičom často len na príťaž. Kresbičky Nicka Sharratta sú jednofarebné a jednoduché, akoby tým podčiarkovali smútok. No ich hravosť dokáže dobre ilustrovať príbeh a podporiť tak jeho dynamickosť.

Eva Ťapajnová