Ani ľudáci, ani komunisti

Profesor Imrich Karvaš zohral v dejinách vojnovej Slovenskej republiky (14. marec 1939 – 8. máj 1945) významnú úlohu. V no­vovzniknutom štáte si ho prezident Jozef Tiso vybral za guvernéra Národnej banky Sloven­ska. Je známy ako záchranca slovenského zlata, zakladateľ ekonomického vysokého školstva a financmajster Slovenského ná­rodného povstania. Ako guvernérovi sa mu podarilo minimalizovať škody slovenského hospodárstva. Napriek tomu bol dvakrát odsúdený, najprv nacistami na trest smrti a o pár rokov neskôr komunistickým reži­mom k sedemnástim rokom odňatia slobody za vlastizradu a špionáž. Jeho pohnutý osud mapuje Ľubo Olach v knihe s priamočiarym názvom Guvernér Karvaš. Tento autor už románom o Vavrovi Šrobárovi načal novú edíciu významných slovenských osobností, ktoré akoby unikali pohľadu širšej čitateľskej spoločnosti.

Guvernér Karvaš predstavuje dialogický text s výkladovými pasážami. Autor využil rozhovor ako kompozičný princíp, pričom dia­logickým partnerom Karvaša sa stáva mladší spolupútnik, bývalý študent, priateľ Gustáv Husák, ktorý sa spoločne s guvernérom ocitá vo väzenskej cele. Fiktívne rozhovory oboch protagonistov sa v rozprávaní vracajú najmä do čias slovenského vojnového štátu. Pomocou konfrontácie dvoch druhov osvetľujú dejinné udalosti cez vlastné činy, rozhodnutia, pri­čom vedúcu úlohu zohráva postava Imricha Karvaša. Zriedkavo sa do rozhovorov zapá­jajú Karvašovi rodinní príslušníci, manžel­ka Helena, dcéra Oľga a syn Milan. Snahou autora bolo vykresliť postavy ako ľudí, ktorí prežili vzostupy a pády, nie vždy konali bez pochybností a omylov, ale snažili sa zachovať si svoje presvedčenie a rozhodnosť. Čitateľ je konfrontovaný s názormi, postojmi a hodno­tami oboch postáv (Ľubo Olach s určitosťou netají svoj obdiv k osobe Imricha Karvaša). Zároveň môžeme sledovať pokus o čiastočné zachytenie atmosféry života bratislavských intelektuálov. Prostredníctvom spomínania ústredných postáv sa do rozhovorov vkráda­jú viaceré kontroverzné postavy vojnového obdobia, ako prezident Jozef Tiso, predseda vlády Vojtech Tuka, minister vnútra Alexander Mach, predseda SNR Vavro Šrobár, minister zahraničia Vladimír Clementis či bohémsky básnik Laco Novomeský, ktoré sa autor usiluje hodnotiť z pohľadu histórie, ale nevyhýba sa ani subjektívnemu posudzovaniu.

Autor sa nedrží chronológie, spomínanie prezentuje ako vyplavené témy nepodriaďujú­ce sa časovej osi. Príbeh je štruktúrovaný do širších spomienkových fragmentov. Jednako je knižné rozprávanie rámcované Karvašovým návratom z koncentračného tábora. Takéto uchopenie na jednej strane dynamizuje text, na druhej strane sa v tomto prípade vytráca textová a tematická koherencia.

Dobre poňatý dialóg postáv v románe po­núka priestor na ich vzájomné zrkadlenie a interakciu. Tu však práve dialogické pasáže pokrivkávajú. Autorovi sa nepodarilo vytvoriť zamýšľaný blízky až dôverný vzťah oboch pro­tagonistov, ich fiktívne rozhovory vyznievajú umelo, vyznačujú sa jednoduchosťou až prosto­duchosťou. Naopak, kde sa autor drží faktogra­fie (aj pomocou práce s odbornou literatúrou a využívaním citácie), najmä vo výkladových pasážach, je presvedčivejší a pútavý. Závažný nedostatok knihy je jej ortografická stránka, v texte je značné množstvo pravopisných, ale aj štylistických chýb. Čítanie sa tak mení na prácnu korektúru.

Kniha Guvernér Karvaš zachytáva obdobie života významného slovenského ekonóma, reš­pektovaného v zahraničí, ktorý nepodľahol ani ľudákom, ani komunistom. Je preto na škodu, že autor nedokázal ponúknuť jeho plastický, viacvrstvový osobnostný a historický romá­nový obraz.